Zmiznutie na Eilean Mor

V 19. storočí sa udiala na ostrove Eilean Mor tragédia, ktorá ostáva nevysvetlená už viac ako 120 rokov. Zmiznutie troch strážcov majáku sprevádzajú zvláštnosti a nevysvetliteľné javy. 

Zmiznutie sa odohralo na Flannan islands, ktoré sa nachádzajú na západnej strane Škótska. Nie sú veľmi prístupné pre bežných smrteľníkov, no ak by ste sa tam veľmi chceli pozrieť, je možné si prenajať loď aj s kapitánom.

Eilean Mor

V roku 1896 bola začatá výstavba majáku na ostrove Eilean Mor, na najväčšom ostrove z Flannan islands. Výstavba sa natiahla na 4 roky pre nepriaznivé počasie. Maják patril medzi najvzdialenejšie a najexponovanejšie majáky na Škótskom pobreží. Poprvé sa rozsvietil roku 1899. Na majáku boli určení 4 strážcovia, traja z nich udržiavali maják v chode a jeden mal voľno. Každý zo strážcov pracoval 6 týždňov na majáku a 2 týždne mal voľno na pevnine. 

Strážcovia

Na majáku v čase zmiznutia boli traja strážcovia:

James Ducat (43 rokov) Thomas Marshall (28 rokov) a Donald McArthur (44 rokov). Ducat bol prvý dôstojník a zároveň najstarší zo strážcov majáku. Mal najviac skúseností, keďže toto povolanie vykonával viac než 20 rokov. Thomas Marshall bol druhý dôstojník, najmladší, slobodný a bezdetný. Donald McArthur bol zocelený námornícky veterán, ktorý prežil najhoršie morské búrky. Bývalý vojak, ktorý zastupoval Williama Rossa, prvého pomocného dôstojníka ,pretože ten bol na predĺženej práceneschopnosti kvôli chorobe.

Čo sa vlastne stalo? 

15. decembra o polnoci preplával okolo Eilean Mor parník Archtor, ktorý prichádzal z Filadelfie. Napriek tomu, že to podmienky dovolovali, z lodi nebolo vidieť žiadne svetlo majáku. Hneď ako loď zakotvila v prístave, kapitána Holman nahlásil nefunkčný maják obsluhe prístavu.

Neskôr, 26. Decembra, sa loď Hesperus s kapitánom Harveym, vydáva k majáku ale za účelom výmeny strážcov a dodania zásob. Teda všetko ide podľa bežného a nerátajú s nefunkčným majákom. Je to z toho dôvodu, že správa o jeho poruche sa nedostala k spoločnosti, ktorá mala maják pod správou. 

Keď Hesperus priplával k ostrovu, posádku hneď niečo zaujalo. Zvláštnosťou bola chýbajúca vlajka na stožiari. Kapitán teda zatrúbil, aby ohlásil svoj príchod. No na prekvapenie neprišla žiadna odpoveď a tak vystrelil svetlicu. Všade bolo ticho a nikto nereagoval na zvukové a svetelné signalizácie. A tak sa na ostrov vyberie Joseph Moor – 4. strážca ako náhrada za Rossa.

Podarilo sa mu vylodiť na východný breh a po cestičke prišiel až k majáku. Nikde nikoho, nikto mu nešiel ani naproti… Joseph prešiel cez vstupnú bránu a vystúpil po schodoch k majáku. Na chvíľu sa mu zazdalo, že nad majákom zbadal troch veľkých čiernych havranov. To bola tá chvíľa, kedy mu prebehol mráz po chrbte. 

Dvere do majáku boli zatvorené ale nie zamknuté a tak opatrne vstúpil do vnútra.
Vo vstupnej hale visel vešiak, na ktorom sa nachádzal jeden plášť. To nebolo v poriadku, pretože tieto plášte boli hrubé a chránili námorníkov pred vetrom a dažďom. Bez neho by v Škótskych končinách bolo šialenstvo vychádzať von. Navyše to bolo proti pravidlám spoločnosti. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že oheň v krbe nehorel už niekoľko dní.
Joseph sa opatrne pozrel do kuchyne. Našiel iba poupratované a šálky, riady, príbory… jediné čo ho prekvapilo, bolo na pol zjedené jedlo na stole.

Joseph sa rozhodol skontrolovať poslednú izbu. V spálni našiel ustlané postele, zrejme tak ako ich ráno jeho traja kolegovia opustili.

Moor bol v tomto momente zaskočený a mierne vystrašený zároveň.Utekal na Hesperus a všetko oznámil kapitánovi. Ten nariadil urýchlene prehľadať ostrov. Moor spolu s druhým dôstojníkom McCormackom sa vrátili k majáku, zatiaľ čo kapitán obrátil loď k prístavu Lewis. Tam sa totiž nachádzala najbližšia telegrafná stanica. Poslal správu spoločnosti Northern Lighthouse Board do Edinburghu v ktorom písal presne tieto slová:

Vo Flannans sa stala strašná nehoda.

Traja Strážcovia, Ducat, Marshall a Mcarthur zmizli z ostrova. Keď sme tam dnes popoludní dorazili, na ostrove nebolo vidieť žiadne známky života.

Vystrelil som svetlicu, ale neprišla žiadna odpoveď, Moorovi sa podarilo dostať na ostrov, išiel hore na stanicu, ale nenašiel tam žiadnych strážcov.
Hodiny boli zastavené a ďalšie znaky naznačovali, že k nehode muselo dôjsť asi pred týždňom.
Chudáci, museli spadnúť cez útes alebo sa utopiť pri pokuse zaistiť žeriav, alebo niečo podobné.
Prichádza noc a my tu nemôžeme dlhšie čakať a zmeniť tak niečo na ich osudoch.
Nechal som Moora, McCormaka, a troch námorníkov na ostrove, aby udržali svetlo, kým neurobíte iné opatrenia.

Nevrátia sa do Obanu, kým sa neozvete. Posielam túto správu aj Muirheadovi pre prípad, že nie ste doma. Dnes večer zostanem v telegrafnom úrade, kým sa nezatvorí, ak by ste mi chceli poslať telegraf.

V tento samý večer sa Moorovi na ostrove podarilo zistiť, že lampa majáku bola vyčistená a pripravená na použitie ale aj napriek tomu nesvietila. Čo bolo tiež zvláštne, všetko vybavenie na ostrove vyzeralo byť pripravené ale nič nebolo použité.

Na druhý deň Moor spoločne s McCormackom začali prehľadávať ostrov. Najpodozrivejšie veci našli na západnom pobreží. V prvom rade, od majáku smerom ku kotvisku schádzali exponované schody po strmom útese. Tie boli teraz značne poškodené. Našli tu rozhádzané laná po celom kotvisku, ktoré by sa mali nachádzať v krabici s kotviacim náradím a samotná krabica sa nenachádzala nikde v okolí. Chýbali tu aj drevené rukoväte žeriavu, ktorý slúžil na vyťahovanie vecí z pobrežia až k majáku. Žeriav síce nevyzeral že by s ním muži nejako manipulovali, no za to najdesivejšie pôsobilo zábradlie na exponovaných schodoch. Bolo ohnuté ako keby sa o neho oprela nejaká ťažká tonová sila. Na západnej strane našli vytrhnutú koľajničku, ktorá slúžila na prepravu materiálu k majáku. 

Obočie námorníkom dvihol aj balvan, ktorý stával hore na útese, no teraz teraz ho našli spadnutý ležať pod útesom. Zrejme pri páde rozbil časť cestičky vybudovanej k majáku.

Podozrivé záznamy

29.decembra prišiel na žiadosť spoločnosti Northern Lighthouse Board Robert Muirhead, ktorého spomína kapitán Harvey v telegrame, aby vyšetril celú situáciu. Muirhead totiž všetkých troch mužov naverboval a tak ich poznal ich osobne. 

Prvé čo chytil do rúk bol denník. Záznamy v ňom ho mimoriadne zaskočili.

12. Decembra, Thomas Marshall – „silné vetry, aké som nikdy predtým za dvadsať rokov nevidel“

Poznámka pokračovala opisom situácie –  Marshall píše o tom ako je James Ducat, „veľmi ticho“ a tretí asistent, William McArthur, „plakal v rohu miestnosti“

13. December – „zúriaca búrka nemá konca, všetci traja muži sa modlia.“

15. December –  „Búrka skončila, more je pokojné. Boh je nad všetkým.”

Tento zápis bol obzvlášť znepokojivý… „boh je nad všetkým“? Čo to znamená? 

Pri inventúre Muirhead zistil, že plášť ktorý sa nachádzal na vešiaku patril Mcarthurovi. V skutku to vyzeralo, ako keby vybehol von z majáku bez plášťa do mrazivého počasia.

Čo prinútilo strážcov opustiť maják? 

Ani po rokoch toto vyšetrovanie nie je úplne uzatvorené a stále visia vo vzduchu otázniky. Ako opisuje spoločnosť Northern Lighthouse Board na svojej stránke, všetky spisy k tomuto prípadu je možné dohľadať v národnom archíve – National research of Scotland. A to vrátane vyšetrovacích spisov. 

Vyšetrovanie

Keď vynecháme tie nadprirodzené teórie, podľa tej najpravdepodobnejšej, mohla strážcov vyhnať do nepriaznivého počasia práve krabica s kotviacim náradím. Tá bola totiž uvoľnená a strážcovia sa ju pokúšali zabezpečiť. V tej chvíli prišla pravdepodobne nečakaná vysoká vlna a zmietla dvoch strážcov do mora. To prinútilo Mcarthura ( ktorý nechal plášť v majáku) vybehnúť na rýchlo von, aby práve  pomohol svojim kolegom ale tiež ho vlna zmietla do mora. Túto teóriu zahrnul Muirhead do svojej oficiálnej správy pre Northern Lighthouse Board. 

Neskôr sa prišlo na to, že pár týždňov pred touto udalosťou, dostali strážcovia pokutu v súvislosti s touto krabicou. Za zlé umiestnenie alebo dokonca stratu niekoľkých vecí. Takže motivácia dostať náradia za silnej búrky pod kontrolu, bola veľká.

Túto teóriu sa rozhodol preveriť Walter Aldebert, strážca majáku medzi rokmi 1953 – 1957. Realizoval výskum na vlastnú päsť. Ten spočíval v tom, že zobral kameru a za nepriaznivého počasia vychádzal z majáku. Natáčal tak vysoké vlny, ktoré dosahovali takú výšku, v ktorej sa maják nachádzal. Zistil, že maják je niekedy mokrý od vĺn až na samom vrchole a zmeral to na 90 metrov nadmorskej výšky. 

Raz sa dokonca pri natáčaní stalo, že len tak tak ušiel jednej z týchto vĺn a to sa nachádzal vo výške 60 metrov nad morom. Toto bolo skôr potvrdenie pôvodnej téorie. No Aldebert podľa pozorovania vĺn doplnil podstatný bod, kde mohla strážcov zobrať vlna. Zrejme sa celý incident odohral v bode, kde sa cesta stretáva so schodiskom v 90 stupňovom uhle. Strážcovia videli pravdepodobne, že schodisko je suché a predpokladali tak, že prejsť po ňom je bezpečné. Zrazu prišla vlna, ktorá zmietla jedného alebo obidvoch naraz. To prinútilo Mcarthura vybehnúť narýchlo von bez kabátu ale tiež ho stretlo rovnaké neštastie.

Aj keď sa toto zdá byť dobré vysvetlenie, nie je presne jasné čo sa udialo na majáku v tú noc. Zvláštne záznamy v denníku vrhajú na celú udalosť záhadný tieň a zdá sa, ako keby strážcovia neboli plne pri zmysloch. Rovnako sa nikdy nevyjasnilo, prečo sa zastavili hodiny v majáku. O čom sa zmienil kapitán Harvey v prvej správe pre Northern Lighthouse Board.

Počas niekoľko ďalších desaťročí hovorili nasledujúci strážcovia majáku na Eilean Mor o „zvláštnych hlasoch vo vetre“.  Po tom, ako sa v roku 1971 maják plne zautomatizoval, si strážcovia vydýchli. Nebolo ho už potrebné strážiť a odvtedy je tento ostrov sebestačný a opustený.

Detailnešie som sa tejto záhade venoval vo videu, ktoré nájdete na začiatku článku. 

Deň 6:  Bridge of Orchy – Kinghouse

Najkrajšia scenéria sa odhalí práve v tejto časti. Osobne som nemal na začiatku žiadne očakávania od jednotlivých častí ale ak by som mal iba jednu vybrať, bola by to práve táto. 

Mam Carraig 

Z Bridge of Orchy vedie prudšie stúpanie do kopca, na 2 kilometroch prekonáte niečo cez 170 metrov prevýšenia (preto sa moc neobliekajte). Na vrchole Mam Carraig sa nachádza najkrajšia scenéria s výhľadom na Kinghouse – hotel o ktorom som písal aj v poslednej časti. 

Lepšie je vychutnať si výhľad v tichosti hôr alebo blížiacich sa dažďových mračien. No malo to svoje čaro aj s amrmádnou helikoptérov, ktorá tam zrejme pomáhala pri nejakom zásahu. Bohužiaľ letela tak nízko nad hlavou, že namiesto foťáku som držal radšej abdominálne partie. 

Inverornan

Zostupom smerom k Inverornan sa bude v diaľke odkrývať údolie a širé pláne. V Inveroran je milý malý hotel, kde je možné sa aj najesť ale iba s rezerváciou, respektíve ak sa tam ubytujete. Od tohto miesta vedie asfaltová cesta a o niekoľko kilometrov ďalej most, pri ktorom sa nachádzajú populárne miesta na stanovanie. Zmestí sa sem viac ako 20 stanov po oboch stranách. 

Táto cesta sa postupne mení na štrkovú, pričom sa po okolí sa nachádzajú stromy. Vstupujete do najveternejšej časti WHW a je fajn sa voči tomu obrniť. Zároveň je to ale najkrajšia pasáž cesty, pretože Škótske pláne poskytujú výhľad do diaľky a pocit krajiny z Pána prsteňov. Sem tam obídete malé jazierko, ktoré sa napája do dvoch ďalších a s krajinou zaplavenou slnkom, je to ideálna kombinácia pre menší oddych alebo preradenie do eco režimu a vychutnanie si scenérie. 

Glencoe Mountain Resort

Cesta vás privedie do známeho údolia Glencoe, ktoré je známe pre svoju zelenú krajinu, vodopády a ikonické scenérie. Po ľavej strane sa nachádza Glencoe Mountain resort, v ktorom je možné zahájiť zimnú sezónu. Ak by vám prišlo nejaké údolie podozrivo známe, natáčal sa tu film Bond…James Bond. Konkrétne to bol Skyfall.

James Bond – Skyfall, 2012
Blackrock cottage

Táto chata sa nachádza na začiatku celého rezortu. Mala by byť zrekonštruovaná a ponúkať niekoľko izieb, kuchynku a sprchu. Podľa opisu ide skôr o hostel. V okolí chaty síce kemping povolený nie je ale menší platz pri parkovisku by sa našiel. 

Kinghouse

Z Blackrock Cottage uvídite na váš cieľ – Kinghouse. Vedie k nemu asfaltová cesta, ktorá sa križuje s klasickou ale nie je tu vysoká premávka. Kinghouse je moderný hotel, plne vybavený s ponukou nielen nádherných izieb ale aj Wellness. Nestojí to zrovna málo, no cestovateľov bude skôr zaujímať tzv. Bunkhouse. Je to v podstate prístavba v ktorej sa nachádza niekoľko postelí na jednej izbe,  takže klasický hostel. Okrem vody je tu samozrejme aj občerstvenie ale pre širokú verejnosť je obmedzené na kávu, nápoje a nejaké tie sendviče. 

Deň 5: Tyndrum – Bridge of Orchy

Piaty deň v škótskej vysočiny, tu sa vám naplno otvorí výhľad na škótske vrchy, pričom Vaša cesta pokračuje po rovine. Do Bridge of Orchy je to niečo málo cez 6,9 míle (10,8 km).

Horeshoe curve 

Po tom ako zažijete bujarnú atmosfére v Tyndrum, vyrážate s pohodou zase na cestu a s miernou radosťou, že civilizáciu nejaký čas zase neuvidíte. Po miernom stúpaní sa dostanete na vrstevnicu, z ktorej môžete vidieť asfaltovú cestu pre autá. Tá vaša je široká a v tejto pasáži na nej nájdete ešte veľa cestovateľov, ktorí to ešte nevzdali. Jendá sa ale o 5. deň v poradí a preto tu môžete natrafiť na ľudí s otlakmi, sediacimi vedľa cesty, chillermi, ktorý si varia obed lebo im došli sily ( alebo prišlo zlé počasie a už si zvykli na náladovosť škótskeho počasia), ale práve aj na zdatných a skúsených trekerov, ktorí vás predbehnú ako keby to išli prvý deň. 

V prípade, že narazíte na niekoho sediaceho vedľa cesty, je dobrým zvykom že sa opýtate či niečo nepotrebuje, prípadne mu dáte trocha vody alebo nejaké leukoplasty. 

Približne v polovici cesty uvidíte, ako sa železnica od vás vzdaľuje a krúti v pravo v točivej zatáčke. Je to zrejme preto aby železnica nemusela stúpať, ani klesať. Zatáčka sa volá Horseshoe Curve a je ikonický výhľadom na West Highland Way. 

Aj keď sa cesta môže zdať na mape nekonečná, ubehne celkom rýchlo. Výhodou Bridge of Orchy je prave spomenutá železnica, kde je posledná možnosť to otočiť (čo samozrejme neodporúčam). Akonáhle opustíte túto zastávku, železnica sa odkloní opačným smerom na severovýchod. 

Bridge of Orchy

Za železničnou zastávkou, pri hlavnej ceste, sa tu nachádza hotel ktorý je strediskom miestneho turizmu. Tak ako v meste Tyndrum, tak aj tu sa križuje WHW s hlavnou cestou a preto bude tento hotel vyťažený. No zastaviť sa tu aj tak oplatí, hlavne ak vám po ceste zapršalo alebo ste vymrzli. Robia tu vynikajúce sendviče a v kombinácii s anglickým čajom tu strávite aj viac ako hodinu. Je tu možnosť aj prespať ale zároveň je tu vysoká pravdepodobnosť, že hotel bude rezervovaný mesiace dopredu. 

Za ikonickým kamenným mostom môžete nájsť malý platz, čo je oficiálny kemp. Takže ak sa vám ďalej šlapať nechce, môžete to tu zaľahnúť. Nevýhodou tohto miesta je, že sa nachádza moc blízko pri vode a tak vám tu bude zimšie, čo už na dosť chladnú krajinu bude výzva a to hlavne nad ránom. Druhá možnosť je prejsť kopec, za ktorým sa nachádza Inveroran. Je tu malý hostel, treba tu mať určite rezerváciu ale je veľmi príjemný a na samote, takže ráno tu bude skutočne čarovné.

A Nezabudnite si nabrať vodu keď budete vyrážať z  hotela v Bridge of Orchy. 

Kaplnka Panny Márie Ustavičnej Pomoci

Kaplnka sa nachádza na Slovensko-českej hranici, presne medzi Muřinkovým vrchom a Veľkým Polomom. Okrem prameňa, tu môžete nachádza aj príjemné posedenie s ohniskom.

Niečo málo k histórii

Ako to už býva, kaplnka nebola vždy v podobe, v akej ju poznáme dnes. Než tu stála kamenná kaplnka, nachádzala sa tu kaplnka postavená z dreva. Postavila ju rodina Klusová z osady Klin v Olešnej, niekedy na začiatku 20. storočia. Kaplnka bola vysvätená v roku 1933 a odvtedy ju navštevovali pútnici aj turisti, na trase veľký Polom – Biely Kríž.

Od 50. rokov 20. storočia boli omše zakázané a tak sa o kaplnku starali zbožné rodiny z moravskej strany. Nakoniec sa kaplnka zrekonštruovala v roku 1978 na podnet Antonína Szotkowského z Dolní Lomnej, ktorý sa o ňu zaslúžil spolu s priateľmi. 

Prvá púť ku kaplnke po roku 1989, sa konala 30. júna 1991. Odvtedy sa púte konajú pravidelne a sv. omše slúžia farári z Klokočova.

Prístup

Ku kaplnke by podľa dostupných informácii mala viesť asfaltová cesta, ktorá sa neskôr zmení na štrkovú. 200 metrov pod ňou sa nachádza neoficiálne parkovisko ale najskôr sa jedná o miesto na uskladnenie dreva. 

Turisticky je možné sa ku kaplnke dostať z Horní Lomné po žltej značke alebo cez veľký Polom po červenej. Táto cesta je trošku dlhšia ale môžete si ju skrátiť, ak sa ubytujete na Kamennej chate pri rozhľadni Tetřev. Túto cestu by som volil najskôr, pre jej čarovné výhľady na Veľkom Polome. 

Posledná možnosť je zo slovenskej strany, z obce Raková smerom na sever, ku Kysuckej magistrále. Po cyklistickej značke sa dostanete priamo ku kaplnke.

Rozhľadňa Tetřev

Táto rozhľadňa vás ohromí už pri samotnom vstupe, kde sa môžete dozvedieť napríklad aj to, ako to bolo v skutočnosti s Červenou čiapočkou.

Prístup

Rozhľadňa sa nachádza pri Moste u Jablunkova, teste za našimi hranicai. Autom z Mostu u Jablunkova sa sem nedostanete, pokiaľ nie ste ubytovaný. Je tu ale vynikajúca trasa pre bicykel. Vedie sem totiž asfaltová cesta až k rozhľadni, dlhá 7 km. 

Druhá možnosť je samozrejme turistická, no v tomto prípade by som odporučil žltú trasu z Hornej Lomnej na Muřinkový vrch. Po strmšom výstupe (352m na 2,5 km) si tu môžete oddýchnuť pri nádhernej kaplnke s posedením.

Výhodou tejto cesty je, že vedie cez Veľký Polom, kde sa nachádzajú pozostatky pôvodných pralesovitých porastov. Týčia sa tu predovšetkým mohutné horské smreky s úzkou korunou, ale sú poznačené silným vplyvom vetra. To vytvára čarovnú atmosféru plnú výhľadov, keďže z väčšiny smrekov ostali iba biele kmene, cez ktoré je možné pozorovať krajinu. Toto prostredie je ideálne pre Hlucháňa Hôrneho ( po ktorom je aj pomenovaná rozhľadňa – Tetřev hlušec), keďže pre jeho veľké telo má problém pri vzlete s manévrovaním. 

Tieto lesy sú výnimočné svojou atmosférou, v okolí sa niečo podobné nachádza iba na vrchole Smrk. Rovnako je toto územie významné pre migráciu veľkých šeliem. Preto sa tu ochrana prírody berie vážne a nenechávať odpad v okolí je to minimum, ktoré môžu turisti urobiť. 

Ak by ste si chceli užiť celodennú turistiku, môžete si predĺžiť cestu z Hornej Lomnej cez Kymčol po modrej trase. Oblasť je vychýrená medzi bežcami a cyklistami, takže ich tu stretnete veľa.  

Rozhľadňa

Na prvý pohľad ide o menšiu rozhľadňu, ktorá meria najviac necelé 3 poschodia. No za ňou samotnou stojí veľké úsilie, tvorené jednotlivcami. Rozhľadňa bola vybudovaná oveľa skôr, než by ste čakali a to v roku 1924. Jej stavba ale zmenila svoj účel okolo roku 2000, kedy bola využívaná skôr na ustajnenie zvierat. To sa samozrejme na nej odrazilo a stavba začala volať po rekonštrukcii. Tá sa udiala v plnom rozsahu v roku 2011 a to za pomoci hneď niekoľkých spolkov. 

Keď vstúpite do vnútra, uvidíte točité schodisko na vrchol rozhľadne. No po stenách môžete vidieť pozoruhodnú expozíciu, venovanú miestnej prírode, lesom, zvieratám, horám a miestnym šelmám. Za touto expozíciou stojí správa CHKO Beskydy. Spolu s hnutím DUHA, ochranárskym spolkom Salamandr a miestnymi fotografmi z Beskýd, ktorí  poskytli materiály k tejto expozícii. 

Z vrcholu rozhľadne môžete vidieť nádherný betónový platz a keď sa vám poštastí, bude tu stáť aj nejaká tá fabka, či do konca felda. No jasné a za tým sem tam nejaké vrcholy a krajina…

Či už sa rozhodnete pre turistiku alebo cestu na dvojkole, určite vás poteší jedno orosené v polovici vašej cesty. Je tu totiž chata, ktorá sa pýši na stránke tým, že prijíma platby ako aj v EUR, tak aj v CZK (čo je celkom podstatná informácia na pohraničí). Je tu možnosť sa aj ubytovať a to dokonca aj s vaším mazlíčkom. Ako hosť máte povolený vjazd do areálu chaty a to aj s parkovaním. Takže treba naložiť favorit, papouška do klientky a ak sa dá, tak aj pár českých chechtákov, nech im to uľahčíte. 

Parkovanie

V moste u Jablunkova parkovanie nie je problém, je tam dosť miesta a ak zaparkujete pred obecným úradom, nachádza sa tam aj alza box. Takže si tam môžete rono vyzdvihnúť mazáníčko na reťaz. 

V prípade Horní Lomné, je najlepšie parkovisko v druhej polovici dedinky, hneď pod autobusovou zastávkou. Nachádza sa tu veľký platz ale ak by bol zaplnený, čo sa sem tam stane, môžete bezpečne zaparkovať aj oproti kde je to bežným zvykom. 

Rozhľadňa Stratenec

Jedinečná vyhliadka v CHKO Kysuce a to pre jej pamätník s názvom Tri kríže. Ten je venovaný padlým hrdinom počas druhej svetovej vojny, pri oslobodzovaní Veľkých Karlovíc.

Tri kríže sa tu nachádzajú práve z toho dôvodu, že tu padli traja československí vojaci. V tom období tu fašistická armáda vykopala zákopy a guľometné hniezda, po ktorých tu dodnes ostali stopy.

Tri kríže sú postavené z betónu a ocele a ich povrch dodnes zdobí kvetinová výzdoba. Vďaka tomu na tomto vrchole pôsobia majestátne. Každoročne sa tu stretávajú občania z Považskej Bystrice, Vsetína, Kysúc a Valašska, na počesť padlých hrdinov a to už od roku 1969.

Rozhľadňa

Stratenec bol postavený v roku 2008 a jeho výstavbu realizovala neďaleká obec Papradno. Odvtedy rozhľadňa prešla jednou rekonštrukciou a to pre jej zlý technický stav. Dnes je bezpečná a plne pripravená pre nových návštevníkov. K jej vrcholu je to len 8 metrov, takže to zvládnu aj tí, ktorí majú strach z výšok.

Zo stratenca môžete vidieť obec Papradno na slovenskej strane a v prípade priaznivého počasia sa zviditeľnia aj Strážovské vrchy. Na českej strane sa Vám naskytne ucelený pohľad na CHKO Beskydy a to na všetky vrcholy.

TIP: Odporúčam si zobrať ďalekohľad. S ním sa viete pozrieť detailne na Lysú horu a jej ikonický vysielač, alebo na vrchol Radhošť.

Pod vyhliadkou sa nachádzajú lavičky, na ktorých som strávil minimálne pol hodinu. Nájdete tu kľud na relax, s krásnym výhľadom a v správnom ročnom období aj čučoriedky.

Prístup

Ak si z toho chcete spraviť kratšiu prechádzku po hrebeni, je tu možnosť dostať sa na herebeň autom. Zo slovenskej strany sem vedie cesta zo Štiavniku, ktorou sa viete dostať až na Butorky, odkiaľ Vám to na Stratenec zaberie 1:30h. Na to isté miesto sa viete dostať aj z českej strany, konkrétne z Veľkých Karlovic.

V prípade, že volíte turistiku, určite nevoľte rovnakú cestu z od Štiavnika. Je to asfaltová cesta a navyše veľmi zdĺhavá. V Podjavorníkoch je možné zaparkovať a vybrať sa po žltej ceste priamo do sedla pod Stratencom (nájde sa tu aj reštaurácia, čo po turistike veľmi dobre padne). Druhá možnosť je to zobrať po modrej, ktorá vás dovedie priamo do sedla Adamkov. Z týchto dvoch variant, je cesta po žltej trase určite strmšia ale za to kratšia.

TIP: Ktorúkoľvek z týchto dvoch variant si vyberiete, určite si zájdite k Malému Javorníku, pri ktorom stojí Bistro Vintrovka. Ich domáca bazová limonáda je to najlepšie čo na vrchole môžete dostať!

Parkovanie

V prípade, že zvolíte cestu z Podjavorníkov, parkovanie nájdete hneď pri žltej značke. Ak by ste sa ale rozhodli prevetrať bicykle, je možnosť auto nechať aj pri Štiavniku pod Ráztokou doline, ako to zobrazuje druhá mapa.

Deň 4:  Beinglass Farm – Tyndrum

Nachádzate sa na konci jazera Loch Lomond. Vstupujete do časti Škótskej vysočiny – tomu prečo je WHW taká populárna. V tejto časti prekročíte pomyselnú čiaru, po ktorej budete mať polovicu cesty za sebou. 

Crianlarich

Po opustení kempu sa Vám Škótska vysočina otvorí prakticky ihneď za prvou zákrutou. Tu sa môžete posledný krát pozrieť na rieku Falloch, ktorá sa rozdeľuje na niekoľko menších potokov, neskôr sa spája do divokej rieky a vodopádov. Zároveň sa tu spája cesta s vlakovými koľajami a tak sa civilizácia o niečo približuje. Cesta sa tu križuje s koľajami a niekde inžinieri vybudovali most a pod ním spravili dieru pre hobbitov. Ak Vám napršalo, tak Vaše botky budú voňať ako tie hobbitie, pretože voda sa tam drží a vy sa musíte skrčiť. 

Fotograf z lesa

Tesne pred Crianlarich prechádzate hospodárskymi pozemkami, niekde majú ovečky voľný výbeh. Tvária sa nepríčetne ale neublížia Vám, no potrebujete ich súhlas na prechod.

Výhodou tu je, že kopírujete vrstevnicu a preto cesta moc nestúpa. Crianlarich je totiž položené o niečo nižšie. Nevýhodou to je v prípade, ak tu potrebujete nabrať vodu. Nachádza sa tu vodná stanica, nejaké občerstvenie ale v princípe ide o malú dedinku, kde sa neoplatí zdržiavať. 

Saint Fillan’s Chapel

5 kilometrov pred mestom Tyndrum, sa nachádza malá rozpadnutá kaplnka, spolu so zaujímavým cintorínom. Je situovaný do malého kopčeka, obsahuje polorozpadnuté náhrobky a ak sa tu nachádzate v doobedňajších hodinách, vychádza nad ním slnko. Je to ideálne miesto pre zastávku na malý snack, pretože Tyndrum je ešte nejaký kus vzdialené. Na tomto mieste sa kedysi nachádzal miestny „náboženský dóm“, ktorý založil Robert Bruce v roku 1318. 

Predtým tu totiž dostal Bruce miesto po porážke v bitke pri Methven v roku 1306 a dnes tu zostali len základy tohto domu a cintorín. Pred posledným mostom cez rieku Fillan, môžete doplniť pitnú vodu v Auchtertyre.

The Lochan of the sword

Posledná zastávka pred Tyndrum je pri malom bezvýznamnom jazierku, ktoré ale je predmetom zaujímavej legendy. Potom ako bol Robert Bruce a jeho armáda porazený, nahádzali ich zbrane práve do tohto malého jazierka. A to vrátane meča samotného Bruceho – Claymore. 
A ako je to v skutočnosti?

Výskumný tím, ktorý sem prišiel vykonať merania v roku 2015, tu objavil stopy kovu ale žiadny meč. Moja rada znie: Skoč tam hneď a ten meč získaj, na suché šaty potom v dobrom spomínaj. 

Tyndrum

Gratulujem! Polovica cesty je oficiálne za Vami. Tu končia posledné míle pre tento deň. Uvítajú Vás kempy po pravej aj ľavej strane. V centre mesta nájdete hospody a obchody. 

TIP: Pripravte sa, že za každého počasia a v každom ročnom období, bude toto veľmi rušné mesto. Stretáva sa tu železnica, cesta a WHW, takže okrem motorkárov a cestovateľov tu uvidíte preplnené autobusy, ktoré smerujú na sever a tu majú len zastávku. 

Odporúčam tu doplniť zásoby jedla. Nachádza sa tu spoľahlivý obchodík s tyčinkami, cestovinami alebo konzervami, ktorý dobre poslúži, než sa dostanete do Kinlochleven. Zároveň z prednej strany budovy tu je pitná voda ale nejedná sa o vodnú stanicu. Je to kohútik, z ktorého ide záhradná hadica ale je to bezpečné a hlavne nemusíte kupovať drahú vodu z obchodu. 

Deň 3: Rowardennan- Beinglass Farm

Deň číslo 3 je ako stvorený na to spomaliť a užívať si cestu. Telo začne zisťovať, že toto nie je víkendový výletík ale že sa tu deje niečo nekalé. A v tomto bode zvykne byť práve ten tretí deň kritický. Je preto lepšie to očakávať, ako byť prekvapený… no v tomto prípade za sebou nemáte drastické stúpania. Preto ostáva dúfať že to nepocítite a pred vami žiadne výrazné prevýšenia v tento deň niesú.  

Inversnaid

Či ste prespali v Rowchoish útulni alebo Rowardennan kempe, máte pred sebou malú džungľu, ktorá obklopuje jazero Loch Lomond a prvé kilometre neuvidíte žiadnu civilizáciu. Pravá strana jazera totiž nie je riadne osídlená a preto tadiaľ nevedú spevnené cesty, ten hlavný ťah vedie totiž po ľavej strane, ako aj železnica. Prvá zastávka v tento deň, je oblasť Inversnaid, kde sa nachádza aj hotel s reštauráciou. V prípade, že vyrážate z Rowchoish – ideálne miesto pre raňajky. V prípade že vyrážate kempu Rowardennan – miniete veľa peňazí na obed. 

Reštaurácia nie je totiž jedna z najlacnejších, čo Vám napovedia časníci v košeli a motýliku. Preto je toto miesto ideálne na raňajky, skôr ako na obed ale z kempu Rowardennan je to ďalej, takže to už je na zváženie. No nebojte sa, vedia že stoja po ceste WHW a môžete bez obáv vojsť premočení a od blata.

Inversnaid Falls

Na túto prírodnú nádheru netreba opomenúť. Takto masívne vodopády totiž uvidíte len v okolí tohto jazera. Inversnaid hotel je veľmi dobre zasadený do tohto prostredia, keďže z terasy máte nádherný výhľad na vodopád a nielen to. Cestou k nemu musíte prekročiť most, ktorý vedie nad ním, čím sa vám naskytne pohľad na divokú rieku zblízka. Do tohto vodopádu sa vlievajú 4 rieky a pred mostom je odbočka k nim, čo určite odporúčam si pozrieť. 

The Doune Brye 

Po posilnení sa vydáte do druhej časti jazera Loch Lomond, čo si užijete aj v prípade dažďa. Nádherné výhľady na jazero, husto zalesnené oblasti a po ceste len turisti. Keď prídete k útulni číslo 2 – The Doune Brye, ocitli ste sa v záverečnej časti Loch Lomond. Chatka bola mierne zatopená keď som tam bol ja ale po daždivej noci sa ani nedivím. 

TIP: Cez jazero Loch Lomond, aj napriek tomu ako je úzke, chodia v priebehu dňa trajekty. Sledujte preto pozorne jazero po ľavej strane a možno nejaký uvidíte. 

The Beinglas Farm

Po tom čo preskáčete zopár potokov Vás cesta zavedie po vrstevnici do mierneho vyvýšenia a môžete si užiť posledný pohľad na Loch Lomond, pred tým než ho opustíte. Po hodine sa dostávate ku kempu The Beinglas Farm. Toto je dôvod, prečo ísť WHW pomalším tempom a nezrýchľovať zbytočne. Okrem nádherného kempu so špicatými chatičkami, sú tu na cestovateľov veľmi dobre pripravený a ich tresku s hranolkami môžem výrazne odporučiť. 

TIP: Ak sa tu rozhodnete zostať, cez cestu na druhej strane sa nachádza The Drovers Inn. Známa hospoda je vyhlásená Škótskou tradíciou a to už viac ako 3 storočia. Je vrelo doporučené si tu urobiť odbočku, navyše ak budete mať šťastie, budete mať možnosť tu zažiť aj živú hudbu. 

Napriek tomu, že túto etapu môžeme počítať ako jednu z tých menej náročných, treba mať na pamäti, že nie je o moc kratšia ako tá predošlá. Meria 13.3 míľ, teda 21.3 km, na čo sa treba psychicky pripraviť.

Bärenschützklamm – Medvedia tiesňava

Táto roklina jednoznačne patrí medzi najpôsobivejšie v Štajersku. Vyznačuje sa výrazným sklonom, vodopádmi a veľkej početnosti schodov, ktoré sa počas výstupu menia miestami na rebríky.
Obrovský úspech alpského klubu Graz bolo, že pred 100 rokmi sa podarilo túto dolinu sprístupniť verejnosti a s menšími prestávkami je otvorená dodnes.

Nehoda v roku 2020

V roku 1901 bola sprístupnená prvá dĺžka tejto rokliny. Odvtedy je Bärenschützklamm otvorený s menšími prestávkami. História tejto rokliny je naozaj dlhá a výnimočná, prešla správou niekoľkých alpských klubov a bohužiaľ aj nehodami. Jedna z nich sa stala celkom nedávno, na čo roklina bola dlhší čas zatvorená. V roku 2020 sa tu udial zosuv niekoľkých  skál a 2 ľudia tento zosuv neprežili, 8 ich bolo ľahko zranených. Podľa záchranárov mohla stáť za zosuvom skál divoká búrka, ktorá sa priblížila k doline noc pred nehodou. Dlho bola roklina opravovaná a motivácia sprístupniť ju bola veľká, predovšetkým pre jej bohatú históriu, ktorá znamená veľa pre miestnych. Vďaka tomu je Bärenschützklamm znovu otvorený v tomto roku. 

Čo vás v rokline čaká? 

Ako som spomenul vyššie, roklina má výnimočne strmé schody ale ako je známe, v Rakúsku sa myslí na všetko, aj na tých najmenších. V tomto prípade tomu nie je inak a preto v každom medzipriestore rebríka, najmä pri ťažších úsekoch, sa nachádzajú prídavné vstupy pre deti. To je odpoveď na to, či deti túto roklinu zvládnu. 

V prvej polovici nájdete nádherné vodopády, v niektorých miestach sa na nich môžete aj pozrieť z vyhliadky a nemusíte sa báť, že by ste ostatným bránili v prechode. Za vodopádmi sa roklina otvorí a prejdete po viacerých mostíkoch nad potokom. V závere Vás dorazí stúpanie trávnatou stenou. Celý prechod roklinou trvá približne dve hodinky, až k chate Zum Gutten Hirten. Tu sa zastaví väčšina turistov ale vám sa oplatí pokračovať ďalších 40 min na chatu Steirischer Jokl. Tu si totiž vychutnáte to pivko, na ktoré myslíte celý čas a to s jedinečnými výhľadmi ako aj na krajinu, tak aj na samotný vrchol Hochlantsch.

Kto by mal chuť opustiť pivko, môže si vybehnúť na Hochlantsch. Okrem bežnej turistickej trasy sem vedie  aj niekoľko ľahších ferát. 

TIP: V skalách vrcholu Hochlantsch leží drevený pútnický kostolík. Za kostolíkom sa nachádzajú misky s vodou, ktorá vyteká zo skál a je považovaná za liečivú. Ku kostolíku vedie strmé schodisko od chaty Steirischer Jokl, takže ak by sa Vám nechcelo čakať v rade na pivko, môžete sa pozrieť ku kostolíku. 

Otváracie hodiny

Ako vždy je najlepšie prísť ráno, prekvapivo má roklina otváracie hodiny (v prípade, že sa vám nechce preliezať oplotené dvere). Otvorená je od 8:00 do 16:00. Oficiálny začiatok je od vlakovej stanice Mixnitz, ale to by ste si predĺžili zbytočne túru o kvalitný kus cesty.

Parkovanie

Posledné parkovisko pred vstupom do rokliny je limitované rampou ale nevyniká kapacitou,  takže čím skôr prídete, tým väčšia pravdepodobnosť je že sa Vám ujde miesto. Od parkoviska si kúsok pošlapete k prvým rebríkom, asi cca. 1 hodinu. V info stánku Vás teta zkásne, čím zistíte, že info stánok neslúži len pre informácie.

Všeobecne je s parkovaním v tejto lokalite problém, keďže turisti parkovali popri ceste a dnes sú všade značky zákazu parkovania. Ak by ste prišli neskôr a neušlo by sa vám miesto, nehľadajte ho v Mixnitze. Uličky tu boli postavené pre malú fiatku, nie to ešte pre parking auta normálnej veľkosti.

Druhé parkovisko nájdete pred dedinou, ktoré je výrazne väčšie a k vstupu do rokliny vám to zaberie 20 minút. 

Ako je to s cenami? 

V prvom rade je tu horné parkovisko, kde parkovanie od 6:00 do 15:00 stojí 9 eur a po 16:00 3 eurá. Teda sa tu riadia heslom – ranné vtáča si v peňaženke viacej zašmátra. Platba je možná iba kartou a nedostanete žiadny lístoček, platí sa pri odchode z parkoviska priamo z okienka. 

Samozrejme to nie je posledný poplatok v tento deň. Vstupné je tu 9 eur pre dospelých a decká dajú za lístok 6 eur.

Záverom

So všetkými vstupmi a parkovaním to nie je ten najlacnejší špás. No ak plánujete stráviť v aute aspoň 2 hodiny, oplatí sa to potiahnuť k tejto rokline. Svojimi vysokými vodopádmi a tvarom, je táto roklina jedinečná a okrem toho, aj historicky významná. To nespomínam okolitú prírodu, do ktorej výrazne nikto nezasahuje a na pohľad miestami pôsobí ako zelená džungľa.

Deň 2: Drymen – Rowardennan

Druhý deň a prvá výzva! Napriek tomu, že tento trek sa nevyznačuje výraznými prevýšeniami, sa tu jedno nájde a to hneď v prvej tretine. No kopce nie sú jediným problémom na ceste a hrozí tu ešte jedno riziko, s ktorým som sa zoznámil v tento deň.

Conic Hill

Tentokrát je cesta o pár míľ dlhšia. Meria 14 míľ (22.5 km), čo sa nezdá veľa ale prvý kopec je hneď za hranicou Drymen. Z Drymen na Conic Hill je to 353 metrov prevýšenia. Stúpanie nie je drastické, v prvej časti pôjdete cez klasickú lesnú cestu a neskôr sa v lesíku napojíte na lesnú cestu, určenú na zvážanie dreva. Týmto lesíkom pôjdete  6 km, potom sa dostanete na Škótske pláne, odkiaľ budete mať nádherný výhľad na jazero Loch Lomond. Oplatí sa tu spraviť si pauzu a fotečky, ak vám praje počasie samozrejme. 

Odtiaľto je to svižnejšie stúpanie, necelé 2 km na Conic Hill a to je posledný kopec tohto dňa.

Balmaha

Znie to ako pláž pri meste niekde v slnečnom Miami ale to by som Vás mierne klamal. Hneď za Conic Hill nasleduje prudké klesanie medzi vysoké stromy až sa vynoríte na konci parkoviska v Balmahe. Naposledy tam traja robotníci vykladali chodník z kameňov, takže dnes je tam pravdepodobne regulérna široká cesta. 

Balmaha – malá dedinka kde nájdete coffee shop, malý food store s energetickými tyčinkami a samozrejme vodnú stanicu dole v malom parčíku, ktorý patrí k prístavu. Ide o víkendovú lokalitu, kde majú nadšenci prístav pre svoje lode a neďaleko sa nachádza aj súkromný klub. Takže spotený, hladný a s plným batohom sem krásne zapadnete.

TIP: V okolí jazera Loch Lomond je zákaz stanovania, preto je fajn vybehnúť na Conic Hill a rozhliadnuť sa po okolí a naplánovať si spanie. 

Zákaz stanovania

Z Balmahy do Rowardennan je to 12 km. S vodou problém nie je ale so stanovaním áno. Zákaz stanovania platí od Balmahy až po hranicu vrchola Ben Lomond, ako je zobrazené na obrázku nižšie. 

Je tomu tak pre odpad, ktorý po sebe turisti v okolí nechávali a preto máte len 2 možnosti: 

  1. Prespať v útulni Rowchoish bothy, mimo zakázanej zóny – 19 km od Balmahy. 
  2. Prespať v Rowardennan kempe, kde oficiálne končí 2 etapa – 12 km od Balmahy.
Doplnenie zásob

Toto rozhodnutie je najlepšie urobiť po príchode do kempu Rowardennan. Zapadnete do hospody The Clansman, večera a pivko je ideálna kombinácia a určite tu budete mať minimálne o jednu starosť menej, či už s večerou alebo nocľahom. 

V prípade, že sa rozhodnete pre pokračovanie, hneď za kempom je vodná stanica a Rowchoish bothy je odtiaľto 7 km, čo je možné zvládnuť po rovine za 2:15h rýchlo-krokom. V tomto prípade si ale musíte vyrátať vodu, pretože tam vodná stanica nie je ale v prípade, že máte zo sebou filter na vodu, je ju možné prefiltrovať z jazera. 

TIP: Recenzie o tejto útulni hovoria ako pokľudnej noci s myškami, čo môžem potvrdiť. Preto treba zavesiť jedlo a čo najviac ho zneprístupniť, ideálne si spraviť oheň v krbe a trošku sa obrniť. V tomto bode cesty ma zastihlo upršané počasie takže teplo padlo vhod. Navyše všetky tieto útulne sú dobre vybavené a nájdete tu napríklad hasiacu deku, lopatu, metlu a samozrejme knihu návštev.

Pozor na hadov

Nebezpečenstvo o ktorom som hovoril na začiatku sa týka divočiny a všetkého čo v nej žije. V tejto útulni som stretol šoféra autobusu z Holandska, ktorý si na Conic Hill zvrtol členok, pretože sa snažil vyhnúť vretenici. V Škótskej divočine nežije nič veľké a nebezpečné, čo by Vás rado spapalo ale nemali by ste vybočovať z prešlapanej cestičky, pretože po strete s vretenicou by sa Vaša cesta mohla skončiť predčasne.