Táto roklina jednoznačne patrí medzi najpôsobivejšie v Štajersku. Vyznačuje sa výrazným sklonom, vodopádmi a veľkej početnosti schodov, ktoré sa počas výstupu menia miestami na rebríky.
Obrovský úspech alpského klubu Graz bolo, že pred 100 rokmi sa podarilo túto dolinu sprístupniť verejnosti a s menšími prestávkami je otvorená dodnes.
Nehoda v roku 2020
V roku 1901 bola sprístupnená prvá dĺžka tejto rokliny. Odvtedy je Bärenschützklamm otvorený s menšími prestávkami. História tejto rokliny je naozaj dlhá a výnimočná, prešla správou niekoľkých alpských klubov a bohužiaľ aj nehodami. Jedna z nich sa stala celkom nedávno, na čo roklina bola dlhší čas zatvorená. V roku 2020 sa tu udial zosuv niekoľkých skál a 2 ľudia tento zosuv neprežili, 8 ich bolo ľahko zranených. Podľa záchranárov mohla stáť za zosuvom skál divoká búrka, ktorá sa priblížila k doline noc pred nehodou. Dlho bola roklina opravovaná a motivácia sprístupniť ju bola veľká, predovšetkým pre jej bohatú históriu, ktorá znamená veľa pre miestnych. Vďaka tomu je Bärenschützklamm znovu otvorený v tomto roku.
Čo vás v rokline čaká?
Ako som spomenul vyššie, roklina má výnimočne strmé schody ale ako je známe, v Rakúsku sa myslí na všetko, aj na tých najmenších. V tomto prípade tomu nie je inak a preto v každom medzipriestore rebríka, najmä pri ťažších úsekoch, sa nachádzajú prídavné vstupy pre deti. To je odpoveď na to, či deti túto roklinu zvládnu.
V prvej polovici nájdete nádherné vodopády, v niektorých miestach sa na nich môžete aj pozrieť z vyhliadky a nemusíte sa báť, že by ste ostatným bránili v prechode. Za vodopádmi sa roklina otvorí a prejdete po viacerých mostíkoch nad potokom. V závere Vás dorazí stúpanie trávnatou stenou. Celý prechod roklinou trvá približne dve hodinky, až k chate Zum Gutten Hirten. Tu sa zastaví väčšina turistov ale vám sa oplatí pokračovať ďalších 40 min na chatu Steirischer Jokl. Tu si totiž vychutnáte to pivko, na ktoré myslíte celý čas a to s jedinečnými výhľadmi ako aj na krajinu, tak aj na samotný vrchol Hochlantsch.
Kto by mal chuť opustiť pivko, môže si vybehnúť na Hochlantsch. Okrem bežnej turistickej trasy sem vedie aj niekoľko ľahších ferát.
TIP: V skalách vrcholu Hochlantsch leží drevený pútnický kostolík. Za kostolíkom sa nachádzajú misky s vodou, ktorá vyteká zo skál a je považovaná za liečivú. Ku kostolíku vedie strmé schodisko od chaty Steirischer Jokl, takže ak by sa Vám nechcelo čakať v rade na pivko, môžete sa pozrieť ku kostolíku.
Otváracie hodiny
Ako vždy je najlepšie prísť ráno, prekvapivo má roklina otváracie hodiny (v prípade, že sa vám nechce preliezať oplotené dvere). Otvorená je od 8:00 do 16:00. Oficiálny začiatok je od vlakovej stanice Mixnitz, ale to by ste si predĺžili zbytočne túru o kvalitný kus cesty.
Parkovanie
Posledné parkovisko pred vstupom do rokliny je limitované rampou ale nevyniká kapacitou, takže čím skôr prídete, tým väčšia pravdepodobnosť je že sa Vám ujde miesto. Od parkoviska si kúsok pošlapete k prvým rebríkom, asi cca. 1 hodinu. V info stánku Vás teta zkásne, čím zistíte, že info stánok neslúži len pre informácie.
Všeobecne je s parkovaním v tejto lokalite problém, keďže turisti parkovali popri ceste a dnes sú všade značky zákazu parkovania. Ak by ste prišli neskôr a neušlo by sa vám miesto, nehľadajte ho v Mixnitze. Uličky tu boli postavené pre malú fiatku, nie to ešte pre parking auta normálnej veľkosti.
Druhé parkovisko nájdete pred dedinou, ktoré je výrazne väčšie a k vstupu do rokliny vám to zaberie 20 minút.
Ako je to s cenami?
V prvom rade je tu horné parkovisko, kde parkovanie od 6:00 do 15:00 stojí 9 eur a po 16:00 3 eurá. Teda sa tu riadia heslom – ranné vtáča si v peňaženke viacej zašmátra. Platba je možná iba kartou a nedostanete žiadny lístoček, platí sa pri odchode z parkoviska priamo z okienka.
Samozrejme to nie je posledný poplatok v tento deň. Vstupné je tu 9 eur pre dospelých a decká dajú za lístok 6 eur.
Záverom
So všetkými vstupmi a parkovaním to nie je ten najlacnejší špás. No ak plánujete stráviť v aute aspoň 2 hodiny, oplatí sa to potiahnuť k tejto rokline. Svojimi vysokými vodopádmi a tvarom, je táto roklina jedinečná a okrem toho, aj historicky významná. To nespomínam okolitú prírodu, do ktorej výrazne nikto nezasahuje a na pohľad miestami pôsobí ako zelená džungľa.
Fotograf z lesa 