Prvá časť cesty štartuje severne od mesta Glasgow, konkrétne v časti Milngavie. Žiadne veľké prevýšenia ani prekvapenia vo forme dotieravého hmyzu. Jedná sa o prvú etapu osemdňovej výpravy cez Škótsku vysočinu. Cesta do mestečka Drymen je pohodovým úvodom West Highland Way.
Z hlavnej stanice sa musíte dostať do časti Milngavie. Vyhľadal som vlakový spoj na tejto stránke ale po príchode na stanicu som zistil, že spoje ktoré sú na stránke nejazdia. Zvyknutý zo Slovenských železníc som sa vybral hľadať riešenie a na to sa mi prihovoril jeden pán, ktorý išiel zhodou okolností mojím smerom. Nutno podotknúť, že bez neho by som sa do Milngavie asi nedostal, pretože bola nedeľa a žiadny priamy spoj tam nejazdil. Ak máte na sebe veľký ruksak, je jasné že ste stratený a potrebujete sa dostať na začiatok WHW. Takže je vysoká pravdepodobnosť, že sa nad vami niekto v okolí zľutuje.
Niečo o Škótoch
Po celú dobu putovania som stretával rôzne národnosti, nielen Škótov. No práve s miestnymi krajanmi som nemal jedinú negatívnu skúsenosť, skôr naopak. Pán ktorý mi pomohol na stanici nebol výnimkou. Či už išlo o orientáciu v meste alebo klasický small talk, ich reálny záujem o Vás je znateľný. V tomto období bol v Bratislave povodňový stav pre vysokú hladinu Dunaja a dokonca aj o tomto boli miestny dobre informovaní a pýtali sa veľa otázok.
Milngavie
Jedná sa o rušnú, malú časť Glasgowa, veľmi príjemnú. Je to posledná väčšia civilizácia v ktorej je možné doplniť zásoby a pitnú vodu. Ideálny plán je vyrážať v ranných hodinách a naraňajkovať sa tu. V každej časti cez ktorú pôjdete, žijú tradíciou West Highland Way. Niekde dokonca stretnete rodinky na výlete, ktoré Vám poprajú veľa šťastia a dajú nejaké odporúčania. Inde sa Vás opýtajú, či je niečo čo potrebujete alebo aké máte zážitky. Milngavie nie je výnimkou a okrem samotných cestovateľov je celkom možné, že tu budú „čumilovia“, ktorí budú sledovať ako vyrážate z tohto bodu. V strede malého námestíčka, sa totiž nachádza symbolický kameň, pri ktorom si môžete spraviť fotku. Od neho sa vydáte cez bránu s veľkým nápisom (nemôžete netrafiť 😅) a tým ste oficiálne začali trek.
12 míľ do Drymen
Prekvapilo ma ako dlho trvá, kým sa vymotáte z mesta. Cesta vedie cez predmestie a mestské parky, takže vy ste síce nastrojený na najhoršie počasie a extrémny outdoor ale stretávate psíčkarov, ktorí vybehli na poobednú prechádzku so svojím miláčikom a za 20 minút si zase sadnú k telke. Takže prvú tretinu cesty tu panuje mierna dysbalancia, ktorá sa vyrovná za jazerom Craigallian Loch.
Za jazerom sa napojíte na hlavnú cestu ale len na chvíľku, potom nasleduje najkrajšia časť s priľahlými kopcami a zelenými lúkami. Sem tam máte pocit ako keby ste sa predierali súkromnými pozemkami, no nemáte ho naposledy. WHW totiž často vedi tesne pri kamenných plotoch a domčekoch. Nasleduje rovina až do mestečka Drymen. Tu ho WHW obchádza po východnej strane ale väčšina cestovateľov sem ide doplniť zásoby alebo sa najesť.
Kde nájdeme vodu?
Voda sa nachádza v strede námestia Milngavie a potom na ňu narazíte v Drymen. Od smädu neumriete ale je to ideálna príležitosť zistiť, akú vysokú máte spotrebu vody. Z Milngavie do Drymen je to 12 míľ (19km), čo Vám s ťažkým ruksakom zaberie minimálne 6 hodín. Určite Vám bude stačiť menej ako 1l ale je nutné si to zmerať presne, pretože budú časti, kde vodné stanice nenájdete. Nasledujúci deň nájdete vodu až v Balmahe, teda ak plánujete prespať na divoko, treba mať zásobu vody na večeru, raňajky, hygienu a aspoň 3 hodiny šlapania.
Kemping v okolí Drymen
Na prvý kemp narazíte prakticky okamžite ešte pred Drymen(po ľavej strane asi 2 km od mesta), je to prvá voľba ak sa Vám nechce pokračovať do mesta. V meste sa nachádzajú skôr ubytovania, ktoré treba mať objednané dopredu a za mestom, po východnej strane, sa nachádza miesto pre stan.
Ja som sa rozhodol pre radikálnejšie riešenie, pokračovať až do tmy, pričom som mal tajnú túžbu dopeškovať až ku Conic Hill. Tam bol plán rozložiť tábor. Našťastie sa mi to nepodarilo, pretože ako som zistil na druhý deň ráno, každé miesto bolo obsadené. Tma ma dostihla skôr a tábor som bol nútený rozložiť v poslednom lesíku pred kopcom, kde som sa zároveň chcel skryť pred vetrom. To mi síce vyšlo ale kde nie je vietor, tam sú Midges – to mi nevyšlo. V takomto prípade ste nútení si variť remote večeru. V predsienke stanu sa varia cestoviny a na pár sekúnd vystrčíte paprču, zamiešate cestoviny a zase ju hneď treba schovať. Preto opakujem s výkričníkom, moskytiéra za každú cenu!
Fotograf z lesa 