Ostrov obklopený Atlantickým oceánom z každej strany. Vďaka jeho klimatickým podmienkam je možné na ňom nájsť neuveriteľnú biodiverzitu. Vyhľadávaná lokalita najmä dovolenkármi, turistami a cyklistami. V priebehu júla a augusta sú parkoviská preplnené ďaleko za hranicami svojej kapacity ale tento ostrov je možné pre svoju špecifickú klímu navštíviť aj v iných mesiacoch, kedy je tu teplo a v reštaurácii máš väčšiu slobodu pohybu ako 0,5 m štvorcového.
Cez Wizzair lacné letenky
Dostal som sa sem cez spoločnosť Wizz Air z Budapešti a naspäť do Viedne. Popravde tento variant moc neodporúčam, keďže s takýmito lacnými letenkami väčšinou štartujú lietadlá svoje motory už od 03:00 alebo 04:00 ráno, a teda je nutné stráviť noc v Budapešti. Nezáležiac na tom, ako je letenka lacná, náklady sa touto nocou zvyšujú.
Medzičasom Wizz Air spustil priame lety na letisko Funchal, ktoré vtedy dostupné neboli, ale aj keby tieto letenky stáli viac ako približne 120 EUR (cena z Budapešti), stále si treba spočítať aj náklady na strávenú noc v Budapešti, keďže tá ma vtedy vyšla na 40 EUR (a niekoľko desiatok tisíc v HUF).
Letisko a požičanie auta
Povestné letisko Madeiry, kde jedny nohavice nezostanú suché. Namiesto výdaju batožiny by tam mali mať stánok s novými nohavicami zdarma.
Trošku preháňam, ja som až také drsné pristátie nemal. Jediné čo bolo cítiť bol bočný vietor, pri ktorom som mal pocit, že sa naše lietadlo presunie z pristávacej dráhy nad more. Po mojom odjazde z ostrova som v priebehu nasledujúcich mesiacov sledoval na sociálnych sieťach rôzne príbehy o pristávaní lietadiel a čo z toho môžem usúdiť je, že ak je nepriazeň počasia naozaj vysoká, piloti radšej nebudú riskovať a odklonia let na iné letisko. Toto letisko pravdepodobne nebude na Madeire, ale pre tento prípad slúži kompenzácia od leteckej spoločnosti.
Toto letisko má zaujímavú stavbu, keďže vyčnieva z ostrova mierne do mora na betónových stĺpoch. Je to spôsobené aj veľkosťou ostrova, pristávacia dráha bola kedysi menšia (1800 m), ale s rastúcim dopytom po turizme sa predlžovala a momentálne má dĺžku 2 781 m. Pilot by mal mať teda dostatok času na pristátie, ale ak by to nezvládol, svoje šťastie skúsite v slanej vode.
Pred letiskom už klasicky nájdete kyvadlovú dopravu od spoločnosti SAM. Pomocou nej sa dostanete buď na ubytovanie alebo k požičovni áut. Ja som zvolil spoločnosť Centauro – nie sú v okolí najlacnejší, ale sú spoľahliví. Ako to u požičovní býva, napriek zajednanému Citroën C4 (prispôsobený veľkostne pre uličky Madeiry) som obdržal trhača asfaltu, Jeep Renegade. Síce umrelo pri jeho naštartovaní 10 tučniakov, pri úzkych uličkách lietali tehly z muriva, ale kopec to vybehlo ako keby neexistovala gravitácia.
Ak zajednáte auto s väčším výkonom, nech to má senzory a bude dobre. Na ostrove je veľa atrakcií, pri ktorých sa dá priamo zaparkovať, no tieto parkoviská sa nachádzajú vo vyššej nadmorskej výške a cesta k nim je naozaj strmá.
Hiking
Hiking na Madeire je veľmi rozšírený a zároveň jednou z hlavných aktivít, prečo ľudia tento ostrov navštevujú. Na hlavnej stránke Madeiry nájdete všetky trasy, ktoré je možné absolvovať (vrátane tzv. Instagramiád – bizarné miesto, kde nájdeš veľmi veľký počet ľudí smejúcich sa do vlastných telefónov). Strávil som mesiace výberom a tie najlepšie ti popíšem nižšie.
PR 6 – Levada das 25 Fontes
Po tom ako som vyzdvihol auto a šoféroval prvých 30 minút bez cieľa, som sa spamätal zo šoku, že som na ostrove sám a v požičanom aute som zastavil na prvej pumpe. Následne som sa rozhodol zamieriť práve sem na tento trek. Parkovisko je v tomto prípade vo výške 1288 m.n.m., čo robí skôr zážitok pre auto z tohto hiku. Cieľom je vodopád s nádhernou lagúnou. Nachádzal som sa tu, keď bolo pod mrakom a miesto malo naozaj čarovnú atmosféru. Po ceste sa môžete kochať rôzne pokrivenými kosodrevinami a Levadami, ktoré sú umiestnené niekedy príhodne v strede cesty.
Levada (toto slovo mi prekladač nejako nepreložil) – ide o malý zavlažovací kanál, ktorý slúžil na prepravu vody z daždivého severu, na južnú časť ostrova. Začali vznikať v 15. storočí a nachádzajú sa celkom často na turistických cestách. Ak teda nájdete niekde nadpis Levada, môžu z tohto hiku byť celkom pekné fotky, keďže chodníček s Levadou má pre fotku typicky peknú scenériu pre Madeiru.
PR 9.1 – Levada do Caldeirão Verde – um caminho para todos
Sem sa vydáš, pretože chceš peknú fotku (samozrejme aj tu platí, že čím skôr vstaneš, tým menej ľudí tam bude ale na Madeiru stačí o 9:00 približne byť na mieste). Nachádza sa tu totiž „Casa das Tradições Madeirenses“. Ide o tradičný dom Madeiríských tradícii, nájdeme v ňom niektoré pôvodné prvky stavby, ako napríklad slamenú strechu. V minulosti používali na ostrove lacné a dostupné materiály, ako bola slama a drevo. Tak sú postavené aj známe historické domčeky v Santane menom Casas de Santana.
V tomto dome nájdeme aj kaviareň a po dobrej káve a fotke sa vydáme na 2 kilometrovú prechádzku lesoparkom, ktorý je aj zaradený do UNESCO, a to z dobrého dôvodu. Nachádzajú sa tu storočné vresy alebo menej známe madeiríske čučoriedky. Rovnako je tu vybudovaná malé jazierko, kde je oficiálna pozorovateľňa vtákov. Nachádza sa tu viac endemických druhov a keď sa tento lesopark ponorí do hmly, stáva sa z neho skutočne magické miesto v akejkoľvek fáze dňa.
PR 9 – Levada do Caldeirão Verde
Po prechádzke lesoparkom sa napojíme na nádhernú Levadu vybudovanú v 18. storočí. Toto bola vďaka miestnej faune jedna z najexotickejších levád aké som na Madeire išiel. Chvíľku človek prechádza zarasteným lesom, za chvíľu sa otvorí výhľad na kopce Madeiry a nachádzate sa na exponovanom mieste v skale. Za chvíľku pre zmenu vchádzate do tunela, kde narazíte na kopec rovnakých turistov, ako ste vy a spoločne postávate pred tunelom. Dôvodom je, že v tuneli nie je zavedená žiadna elektrina a sem tam voda po členky. Všetci ste si hromadne nezobrali žiadnu baterku, pretože nikde nie je napísané, že ju potrebujete (nie telefón je tu nedostačujúca výbava).
TIP: Zober si baterku.
V druhej polovici tejto Levady je 5 vodopádov, jeden krajší ako druhý. Posledný vodopád dlhý 100 metrov s názvom Caldeirão do Inferno je veľké finále tejto Levady. Ľudia sa zvyknú sem tam aj hodiť do jazierka pod ním. Ak máte bielu srsť a v priebehu života ste sa začali identifikovať ako ľadový medveď, môžete to skúsiť.
V polovici tejto Levady sa nachádza tunel (jeden z troch), nad ním sa nachádza ´ˇdaľšia trasa PR 1.1 – Vereda da Ilha, ktorá smeruje na najvyšší vrchol Madeiry – Pico Ruivo. Tento variant je pre ozajstných fajnšmekrov, pretože od tohto bodu je to 4,3 km a 933 metrov prevýšenia.
Pico Ruivo
Najvyšší vrchol Madeiry, ktorý sa nachádza nad oblakmi vo výške 1 862 m.n.m. Tento známy fotogenický vrchol je známy pre jeho výhľady spoza oblakov. Ak cestujete na Madeiru, určite by som tento vrchol neobchádzal. Pre jeho dychberúce výhľady sa oplatí absolvovať tento výstup, ktorý nemusíte štartovať z Vereda da Ilha, ale je tu kratší variant z Achada do Teixeira, kde sa nachádza parkovisko.
Výnimočné na týchto vrcholoch je to, že všade sú vybudované kamenisté chodníky, schody a zábradlia. Tie vás dovedú až k vyhliadkovému miestu. Odporúčaná trasa vedie z Pico Ruivo na vrchol Pico Arieiro, čo je po hrebeni presne 5 km. Pico Ariero je viac preplnené turistami, keďže sa tam nachádza moderná chata, parkovisko a rovnako nádherné výhľady.
Zabaľte si opaľovací krém. Teraz to možno znie logicky, ale ak to pri tom zhone a balení zabudnete, dá sa kúpiť v spomínanej chate, ale za cenu nového auta….
Obidva tieto vrcholy sú impozantné svojou exponovanou výškou a hlavne kamenistými cestičkami a schodmi pomedzi skaly na hrebeni.
PR 18 – Levada do Rei
Toto je najdivokejšia Levada na tomto ostrove, hlavne pre jej prírodu a vodné kaskády na každom rohu. Nie je náročná, hovoríme o celkovej dĺžke 5,3 km po rovine. V tomto prípade platí, že cieľ je cesta a tu to platí pre rozmanitosť zelenej prírody. Okrem mostov a malých tunelov (kde sa zaobídete tento krát bez baterky) vás čaká vodopád pod ktorým je nutné prejsť a nie je možné ho obísť. Skôr by som si tu zabalil pršiplášť alebo nepremokavú bundu ale ak je príliš horúco, nie je na škodu sa schladiť.
Napriek tomu, že schladenie dobre padne, smerom naspäť nepôjdete z rozpáleného slnka, ale z tieňa, kde je celkom chladno a zo schladenia sa stane nepríjemná sprcha, takže tú bundu by som si predsa len zabalil.
Na konci tejto trasy vás čaká vodný kanál Ribeiro Bonito, ktorý je považovaný za jedno z najzaujímavejších miest na kaňoning. Cestou späť môžete navštíviť vodný mlyn pri São Jorge. Tento mlyn má históriu, ktorá siaha 300 rokov do minulosti. Využíva vodu z vodného kanála, ktorý vám po ceste tak strašne zavadzal a najzaujímavejšie je, že tento mlyn je stále v prevádzke.
PR 11 – Vereda dos Balcões
Posledná trasa je veľmi krátka. Hovoríme o 1,5 km dĺžky, po rovine. Jediná nevýhoda tu je, že oficiálne parkoviská sú veľmi malé a končí to tak, že parkujete popri ceste vo veľkej nadmorskej výške. Takže senzory sa tu opäť zídu, aby ste nehádzali sudy v aute dolu kopcom… po ceste jeden tunel a kamienkami vydláždená cesta až k vyhliadke. Znie to nudne? Trošku…a prečo o tom teda hovorím?
Okrem výhľadu na tejto vyhliadke, z ktorého môžete vidieť centrálny hrebeň Pico Ruivo sa tu nachádzajú špeciálne vtáky – Eurasian chaffinch (prekladač prekladá ako Chochlačka). Ide o malé príjemné vtáčiky, ktoré si až moc zvykli, že ich turisti prikrmujú. Pre túto atrakciu sa oplatí prejsť týchto pár stoviek metrov k tejto vyhliadke. Vtáčiky totiž dostanete až na ruku, hlavne keď máte nejaké jedlo. Sú sťahovavé a v hlavnej sezóne sa nemusia na tomto mieste vyskytovať. Ale na jar by ste nemali mať problém ich tam stretnúť.
Machico
Objavitelia ostrova v júli 1419 vystúpili práve na toto miesto, keď sa po prvýkrát vylodili na ostrove. Preto je toto miesto pre madeirančanov symbolickejšie ako iné. Napriek tomu, že tu nenájdete toľko exotiky ako v Seixal alebo v oblasti Santana, je tu nádherné centrum, kde je veľa príjemných miest a menej ľudí, keďže mesto nie je tak populárne ako Funchal.
Hlavný dôvod, prečo o tejto lokalite píšem je, že ide o dopravný uzol Madeiry. S dopravou na Madeire je to trošku horšie, keďže nikde nie je dohľadateľný oficiálny rozpis autobusov. V Machico sa nachádza väčšia autobusová stanica, z ktorej sa viete dopraviť aj do mesta Caniçal ale aj na severnú časť ostrova. Cenovo autobusy nie sú drahé (a sem tam nie sú ani klimatizované) a ide skôr o dobrodružný zážitok na spôsob Mexika, kedy si nie ste istý, čo bude príručnou batožinou ďalšieho cestujúceho.
Ak sa chystáte do Caniçal kvôli PR8 Vereda da Ponta de São Lourenço, neodporúčam sa vydať touto cestou. Na fotkách to vyzerá viac „fun“, ako to reálne je. V praxi idete viac ako 4 km, na rozpálenom slnku, a´každý tieň je obsadený vďaka preplnenej ceste na každom rohu.
Ak by ste sa zdržali v Machico na prestup, odporúčam sa zastaviť v reštaurácii O Secreta, ktorá je chôdzou 10 minút od stanice. Majú tu predovšetkým sendviče, burgre a malé veci, ktoré sú rýchlo a lacno urobené. Za jedlo som tu platil 3.50 EUR, bol to fantastický obed. Ak máte na prestup len 45 minút, je toto ideálne riešenie.
Magický Fanal forest
Toto bol skutočný cieľ celej výpravy, Fanal forest zakrytý hmlou s jeho jedinečnými stromami.
Čím je tento les výnimočný?
Pred stáročiami pokrýval tento typ lesa južnú časť Európy. Dnes ide skôr o výnimočný les, keďže sa nevyskytuje tak často a práve na Madeire sa nachádzajú tieto stromy staršie viac ako 500 rokov!
Oficiálny názov týchto stromov je Obaleň (Ocotea foetens), ide o stálo zelené stromy a kríky, ktoré tvoria rôzne pokrútené vetvy a korene. Vďaka nadmorskej výške majú dobrý prísun vody a vlhkosti aj v podobe oblakov. To je práve dôvod toľkého počtu návštevníkov, tento les je nádherný aj za bežného dňa ale jeho mysterióznosť začína vo chvíli, kedy ho obklopuje hmla.
Ak by ste toto chceli zažiť, je dobré si privstať keď je ešte ráno chladno a oblaky sú nižšie alebo naopak to môžete vyskúšať podvečer, pri západe slnka. Mne sa tieto fotky podarilo vytvoriť práve, keď zapadalo slnko ale išlo o jeden malý obláčik, ktorý sa zrejme stratil po ceste. Šanca je vyššia práve skoro ráno.
Okrem stromov samotných sa tu nachádza verejný gril, jazierko vytvorené zo starého krátera a vyhliadka na kopci, odkiaľ sa vám otvorí nádherný výhľad na oblasť Porto Moniz. Celkovo ide o veľký zážitok, keďže tieto stromy nerastú hoci kde a relax ako taký. Môžete sa tu prechádzať a obdivovať alebo len tak čilovať na tráve.
Severne od jazierka smeruje cesta na hrebeň a stáča sa doprava. Ak zabočíte doľava do lesa po nenápadných cestách (tieto cestičky tu už byť nemusia) a zájdete trošku do lesa, objavíte úplne iný svet, kam nikto nechodí, pretože tam cesta nevedie. Zakázaný vstup tu nie je, stromy tu rastú jeden cez druhý, takže vás kompletne zahalia a nachádzate sa v rozprávke aj za bežného dňa. Navyše je tu v strede dňa kvalitný tieň, keďže na lúke rastú stromy oddelene s veľkými odstupmi.
Ako sa sem dostať?
Môžete použiť buď auto, parkovisko je hneď pri lese. Alebo využijete cestu PR 13 – Vereda do Fanal a dostanete sa sem po vlastných. Toto ale neodporúčam, nie vďaka dĺžke tejto turistiky ale skôr ide o to, že auto odparkujete na kopci a celý čas klesáte tak, že križujete asfaltovú cestu, ktorá mieri priamo do Fanal forest. Najlepšie je skombinovať auto s turistikou – posledné dva kilometre (prvé dva od Fanal forest) cesty PR 13 sú najkrajšie a oplatí sa vybrať opačným smerom tejto trasy. Tak isto sa kúsok ďalej nachádza nádherná Levada – PR 14 – Levada dos Cedros.
Do linkov prikladám vždy oficiálnu stránku „visit Madeira“ a nie je na škodu ju skontrolovať pred odjazdom. Vo Fanal Forest sa 3 dni počas môjho výletu natáčal seriál The Acolyte. Madeira je totiž vyhľadávaná pre natáčanie filmov práve pre jej prírodu a scenérie a môže sa stať, že do nejakej oblasti nebudete mať prístup.
Ja som sa našťastie do Fanalu dostal aj keď to bolo len tak tak. Nemám nič proti Star Wars, ale veľmi ma potešilo, keď som zistil, pri písaní tohto článku, že táto séria má 4 hviezdičky z 10, keďže ma tam odmietli pustiť 2 dni. O to viac, že prerobený budget na tento seroš bol 180 miliónov dolárov.
Porto Moniz
Posledné miesto kam sa oplatí ísť pozrieť je 25 min od Fanalu. Veľmi pekná exotická destinácia s veľkými skalnými útesmi. V tomto meste sú závislí na rybolove a preto tu o čerstvé morské plody nebude núdza aj keď tie ceny sú skôr turistického charakteru.
Každopádne, Porto Moniz sa oplatí navštíviť pre ich prírodné bazény. Tie boli vytvorené pred miliónmi rokov sopečnými erupciami a prvým oficiálnym návštevníkom bola samozrejme Zdenka Studenková. Pravidlá bazénu boli písané Sanskritom, na hlinených doštičkách…
Ale teraz vážne, sopečné erupcie pod morom vyniesli na povrch vriacu lávu a vytvorili tak prírodné bazény, ktoré sa tam pre instagramových nadšencov zachovali dodnes. Miestni len dotvorili dlažbu na dne a nejaké to murivo. Je tu nejaký poplatok za vstup, na každej stránke je udávaná iná výška. Priznám sa, že si nepamätám aký bol vysoký tento poplatok, viem iba, že to bolo stále v normách slušného správania.
Na Madeire sa toho nachádza ďaleko viac a za týždeň sa samozrejme nestihne každý výhľad, každá levada a ani každá pláž. Ak váhate, určite tento ostrov nebude zlou dovolenkovou destináciou. Osobne pre mňa za posledné 2 roky ide o najkrajšiu a najpriateľskejšiu destináciu pre dovolenku, aj keď v turistickej sezóne by som ju možno vynechal a odložil to na september alebo na jar.
Fotograf z lesa 