Začína tvoja dovolenka, ty sa nechceš čvachtať v mori a práve preto, tvoje kroky tento krát mieria do najpopulárnejších hôr v Taliansku. Odporúčam si zopakovať základy Ladinčiny, keďže sa inak s pôvodnými obyvateľmi týchto hôr nedohovoríš.
V Dolomitoch, okrem známych vrcholov, existuje 5 hlavných oblastí, v ktorých sa bez tohto jazyka nezaobídete. Tzv. Ladinčania majú jedinečnú kultúru, vlastný jazyk a kuchyňu. Ich kultúra siaha až do čias Rímskej ríše. Jedná sa konkrétne o 5 údolí, v ktorých sa nachádza približne 30 000 obyvateľov – Val Gardena, Val Badia, Val di Fassa, Livinallongo a Cortina d’Ampezzo.
Pár zaujímavostí z hôr
Dolomity vďaka svojmu bohatstvu a rozmanitosti biotopov, sú domov veľkého množstva živočíchov, ktoré sa v priebehu času prispôsobili naozaj extrémnym podmienkam v horách, čo môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti, keď sme po prebudení vyliezli z auta a uvideli srnku na raňajkách, 5 metrov od nás. Pozrela na nás prežúvajúc trávu a s miernym posmechom, keďže sme prespali v aute značky Dacia… si išla nájsť inú pašu.
Na čo sa oplatí myslieť v týchto horách, je najznámejšia cesta v Dolomitoch SS 48 (Strada statale 48) , časť tejto cesty sme išli a treba uznať, že ten výhľad za to stojí. Cesta Vás vedie nádhernými údoliami a bielymi horami, nasvietených zlatistým slnkom. Na druhú stranu, ak máte cieľ niekde mimo tejto cesty, nebojte sa že o niečo prídete. Každá cesta v Dolomitoch má svoje čaro a adrenalín, ktorý pramení zo strachu, či pod náporom ďalšieho kopca to Vaše auto nevzdá a vybehne to rýchlosťou cyklistu, ktorý má v pätách medveďa. Cesta bola postavená približne medzi rokmi 1901 a 1909, ale kvalitatívne sa od konských záprahov prispôsobila dnešným tzv. koňom, ktorých máš pod kapotou. Cesta sa začína v dedinke Auer a končí v Auronzo di Cadore.
Tre Cime di Lavaredo
Ak idete do Dolomitov po prvýkrát a hneď ste sa vybrali na najikonickejšiu a najkrajšiu horu Tre Cime di Lavaredo, sú dva spôsoby ako sa dostať autom pod horu.
Okolo Tre Cime vedie cesta dlhá 9 km, plná výhľadov na Tre Cime. Aj s fotkami by vám to nemalo trvať dlhšie, ako 4 hodinky a prevýšenie je tu tiež nenáročných 331 m.
Treba si naplánovať cestu tak, aby ste došli pod rampu, kde púšťajú autá čo najskôr ráno alebo až poobede, približne po 16:00, kedy odchádzajú denní návštevníci, pretože inak sa načakáte v rade (čakali sme približne 45 minút a to bol ešte ten lepší prípad).
Po príchode na spodné parkovisko sa vydáte na jeho koniec, opačne od chaty Rifugio Auronzo. Narazíte na rázcestník Forcella Col di Mezzo a vydáte sa doprava, na chatu Lange Alm. Táto chatka bola do 8.6.2024 zatvorená a v mierne rozpadlom stave, vďaka čomu ste sa ocitli v nejakych opustených horách, ďaleko od civilizácie a nie v Dolomitoch, praskajúcich vo švíkoch pod náporom turistov. Momentálne je znovu otvorená a ešte s krajším výhľadom na Tre Cime!
Pred chatkou sa nachádzajú aj malé horské plesá, ktoré ak sú nehybné na hladine, získate ikonickú fotku z Dolomitov a výhľadom na Tre Cime. Touto cestou pokračujete s výhľadom na nádherné pohoria na ďalšiu horskú chatu – Rifugio Locatelli alle Tre Cime a zaberie Vám to približne hodinku a pol. Áno je to už tretia horská chata spomenutá v tomto článku a áno, na každej z nich majú vynikajúcu Taliansku kaveju 😉
Po ceste nájdete aj najkrajší výhľad na Tre Cime. Nachádza sa tu tzv. selfie šutrík, na ktorom si môžete spraviť tieto akčné fotky.
Vo vnútri nájdete rôzne historické úkazy ako veľký starý telefón alebo rôzne cepíny a skialpy na stenách. Bar postavený z kameňov, tomu dodáva prastarý nádych a priam žadoní o jedno pivko na tomto mieste.
Odtiaľto pokračujeme ako inak… k horskej chatke Lavaredohütte, ale čo je dôležitejšie, nachádzajú sa tu malé horské plesá (Laghi di Lavaredo) s výhľadom na malebnú typickú dolinku, ideálnu pri západe slnka. No čo si budeme hovoriť, veľká romantika….
Na chate sa už neoplatí zastavovať, keďže je to najbližšia chata od hlavného parkoviska a nie je tam taký kľud ako z druhej strany Tre Cime. Odtiaľto je to na parkáč iba 1,2 km. Ide o veľmi príjemnú prechádzku okolo hlavnej atrakcie Dolomít.
Kam za najkrajším výhľadom
Ak by ste si túto turistiku chceli predĺžiť, tak si zabaľte ferratový set a hurá na Toblinger Knoten. Od chatky Rifugio Locatelli alle Tre Cime sa rozbehnete presne opačným smerom, okolo vrcholu Sextenstein.
Tu to nie je ideálne značené, takže vo chvíli, keď prídete k bodu, kde sa stretávajú dve cesty, vydajte sa tou vľavo. Ferrata začína na západnej strane vrcholu a obchádza ho zo severnej strany. Ten chodník v pravo sa používa na zostup, tak pozor aby to nedopadlo ako Český turisti v Tatrách.
Ferrata je klasifikovaná ako obtiažnosť B/C. V zásade tam nie sú náročné lezecké kroky ale skôr tu prevažuje faktor strachu. Rebríky (niekedy položené a inokedy vertikálne) sú umiestnené v skalnom komíne a vy preliezate z jednej strany na druhú, práve pomocou rebríkov. Sem tam je nutné z rebríka preliezť na skalu a spraviť lezeckejší krok, ale spoľahlivé Talianske istenie Vám je vždy po ruke.
Na vrchole nájdeme vrcholový kríž s himalájskymi vlajočkami po stranách a vrcholovou knižkou. Najlepší výhľad na Tre Cime je práve na tomto mieste. Exponovaný terén po stranách, dodáva fotkám neobyčajnú atmosféru.
Cesta späť už nie je problém. Na zostupe nájdeš niekoľko rebríkov, ale po tom, čo absolvuješ v závere ferraty ten uzlík nešťastia podopretý hnilými drevami, ťa už nič nezaskočí. Napojíme sa na spomínanú rozdvojku a okolo chaty, s povinnou zastávkou na vrcholové pivko, naspäť k autu.
Prečo sa Dolomity nazývajú Biele Hory?
V Dolomitoch sa ukrýva veľa legiend a príbehov, staré niekedy aj niekoľko storočí. Podľa jedného z nich Dolomity neboli vždy také biele ako ich poznáme dnes. Panuje legenda, že v Dolomitoch vyrastal jeden princ v údolí medzi kosodrevinami a čiernymi stenami vysokých hôr. Veľmi túžil žiť na bielom jasnom mesiaci, pre ktorý toľkokrát bdel po nociach a považoval ho za nádherné a magické miesto. Raz, keď zaspal na lúke, sa mu vo sne zjavila nádherná panna, ktorá sa mu predstavila ako dcéra mesačného kráľa. Po zobudení započul neďaleko hlasy. Boli to dvaja obyvatelia mesiaca, ktorí ho pozvali, aby ich nasledoval.
Takto sa princovi splnilo želanie žiť na mesiaci, kde stretol nádhernú princeznú a oženil sa s ňou. Spolu prežili veľmi veľa šťastných rokov na mesiaci a potom sa spoločne vrátili na zem. Tu ale princezná ochorela zo smútku za domovinou a musela sa vrátiť naspäť na mesiac. Zúfalý princ, blúdiaci po horách a jaskyniach stretol kráľa Salvanov. Vtedajšieho vodcu tamojšieho trpasličieho ľudu, žijúceho v jaskyniach a dutých stromoch strážiaci tajomstvá hôr. Princ s kráľom uzavrel zmluvu, výmenou za pôdu, ktorú jeho rodina vlastnila, trpaslíci roztočili mesačné svetlo a obliekli ním hory princovho kráľovstva. Dolomity boli vzápätí zakryté čírym plášťom pretkaným čisto z mesačných nití, a tak sa princezná mohla vrátiť na Zem a žiť so svojím princom. Z Dolomitov sa tak stali Biele hory (po taliansky „Monti Pallidi“) a trpaslíci tak získali svoje územie, ktoré obývajú dodnes. Takto sa Dolomity zaradili do svetového dedičstva UNESCO.
Fotograf z lesa 