V tomto raji plnom rokliniek sa skrývajú naozajstné klenoty prírody. Viem, že ideálny by bol návod ako sa vydať do Elrondovej roklinky ale to sa ti tu bohužiaľ nesplní. Napriek tomu ti tu prinesiem návod k jednotlivým roklinkám v Slovenskom raji, ich prechod, ktoré z nich sa oplatí ísť a koľko náhradných ponožiek budeš potrebovať. Pri každej roklinke sú priradené hviezdičky, podľa čoho môžeš vydedukovať, ktorá roklina je najzážitkovejšia a najbohatšia.
Niečo málo z histórie
Okolo histórie Slovenského raja je toho popísaného veľmi veľa, ale hustejšie osídlenie sa datuje do mladšej doby kamennej. Pravdepodobne najstarším neolitickým sídlom je hradisko kúsok od Čingova. V roku 1299 sa tu usadili Kartuziánski mnísi a postavili Kláštor. Odtiaľto, pochádzajú prvé zmienky o tejto oblasti pod názvom raj. V roku 1433 kláštor obsadili Husiti a my ho poznáme dnes ako centrum Slovenského raja – Kláštorisko.
Dnes tu namiesto Kartuziánskeho Erbu nájdeš výčapný automat, kde si môžeš načapovať pivko alebo kofolku. Cenovo tento zázrak nie je lacný, keďže jedno orosené ťa vyjde 3.30 európskych chechtákov, ale za tú atrakciu to stojí. Automat si čekne tvoj občiansky cez čítačku (automat skenuje tvoj OP podobne ako platobnú kartu, ale spodnou stranou kde nie je čip. Takže ochrana údajov by mala zostať zachovaná, ide mu len o dátum narodenia), následne si zvolíš sumu, dáš mu cash alebo kartu a už si čapuješ. Po vypití 100ml pivka si môžeš ísť po ďalšie a tento krát pritiahni riadne tú páku k sebe, aby si tam nemal 0.5l peny. Toto bolo čarovné tajomstvo, ako sa mi podarilo absolvovať 4 rokliny za jeden deň.
Piecky
V pieckach prevažuje skôr početnosť drevených lávok ako rebríkov. Dlhé rebríky sa nachádzajú pri prechode dvoch vodopádov – Veľký a Terasový. Ostatné kaskády prekonáš pomocou spomínaných drevených lávok. Krása tejto doliny je v jej úzkom profile. To ťa udrží v očakávaní, čo bude nasledovať za ďalším rebríkom. Všeobecne je roklinka skôr oddychovejšieho charakteru, a to aj napriek jej dĺžke, keďže nepatrí medzi tie najkratšie.
Každopádne pokiaľ sa nachádzate v Slovenskom raji na jeden deň, je tu možnosť zážitkovejších rokliniek a túto si môžete nechať do zálohy.
📍 Píla
Sokolia dolina
Jedná sa o časovo náročnejšiu dolinu, keďže nie je inej doliny, ktorá by bola od parkoviska viac vzdialená ako táto. Táto roklina má veľa čo ponúknuť, začínaš tak zvoľna jedným rebríčkom opretým o strmší svah. Ten ťa prevedie okolo Skalného vodopádu a popri vysokých skalných útvaroch sa začína to pravé orechové. Tu je to kto z koho, ak máš rád adrenalín, môžeš zatriasť prvým vysokým rebríkom viac ako 20m. Ak nemáš rád výšky tak si radšej vytras to kulo z nohavíc a pokračuj 😉
Po tomto prvom rebríku pokračuje ďalších 6 (už o niečo kratších) a to je dôvod, prečo je tento jeden úsek tak veľmi exponovaný. Rebríky vedú okolo Závojového vodopádu, ktorý je vysoký 70m. Je faktom, že po takom 5-6 rebríku na zem už aj tak nedovidíš a tu sa pasujem za optimistu, teda keď si tak vysoko, že nevidíš na zem, nemusí ťa to trápiť, pretože z takej výšky ťa to bolieť aj tak nebude 🙂
Zvyšok roklinky nie je strmý a jedná sa o príjemný záver s peknými scenériami za odmenu. Celkovo ide o najexponovanejšiu roklinu v Slovenskom raji a pred jej prechodom to treba zobrať do úvahy.
📍 Čingov
Zejmarská roklina
Jediná sprístupnená roklina na južnej strane Slovenského raja. Patrí spolu s Kláštorskou dolinou medzi najkratšie rokliny v Slovenskom raji. Musím uznať, že aj napriek krátkosti, je táto roklinka celkom zábavná, pretože obsahuje viac rebríkov, jeden nádherný výhľad, ktorý ti v tretej tretine 45 minútovej turistiky predĺži túru na 2 hodiny a v závere si ešte môžeš dať na chate jedno čapované. Napriek jej krátkosti, som po pár rebríkoch potreboval pauzu viac než v iných roklinkách. Treba uznať, že je to tu v polovici približne, celkom strmé a odporúčam si so sebou zobrať paličky. Cesta do Dediniek nie je tiež zadarmo a kolená sa ti poďakujú.
Ak sa nachádzate v Stratenej alebo ste išli pozrieť Dobšinskú Ľadovú jaskyňu tak tento výlet Vám určite spríjemní víkend.
📍 Dedinky (lepšie ako Biele vody – je dobré po turistike mať auto po ruke, ako po jej skončení ešte šliapať k autu kus)
Kláštorská roklina
Napriek tomu, že sa jedná o kratšiu roklinku, kde by ste mali zvládnuť prechod za 1 hodinu bez problémov, pre rozmanitosť tejto roklinky sa to cez ňu určite oplatí zobrať smerom na Kláštorisko. Roklina nie je taká strmá ako Zejmarská roklina.
Disponuje dvomi vodopádmi, cez ktoré vedú rebríky nie vyššie ako 12 m cca. Rovnako sa tu nájdu aj drevené alebo železné lávky (každý si príde na svoje) a v závere, ťa roklinka očarí zelenou farbou, rastlinstvom a rôznymi machmi (logicky hovorím o zimnom období…). V závere po finálnom stúpaní, uvidíš Kláštorisko, o ktoré sa dobre starajú, takže sa ho oplatí navštíviť, ale tá skutočná atrakcia ťa ešte len čaká v podobe spomínaného automatu na pivo.
📍 Letanovský mlyn – neplatené.
Veľký Kyseľ
V ceste tri vodopády, ale nie cez všetky vedú rebríky. Drevené lávky sú tu neobyčajne dlhé, okolie a prostredie nádherné. Hlavnou atrakciou je vodopád Ochrancov prírody, v ktorom nájdeš nie jeden, ale hneď dva spadnuté stromy. Takže vodopád sa obávam zlyhal na plnej čiare. Celkovo ide o veľmi zábavnú roklinu s peknými scenériami, ale má fatálnu vadu – Malý aj Veľký Kyseľ sa nachádzajú takmer v centre Slovenského raja, ďalej nájdeš už len Sokoliu dolinu. Ak máte cez deň čas a deti ste odovzdali na stráženie svokrovcom, jasné prečo nie. Ale aj tak si myslím, že sú roklinky s nástupom oveľa kratším, ktoré vo Vás nechajú intenzívnejší zážitok, ako je Veľký Kyseľ. Napriek tomu ak by som mal voliť medzi Veľkým a Malým, určite by som zvolil Veľký.
📍 Čingov
Malý Kyseľ
Malý Kyseľ disponuje spolu s Pieckami asi najväčším počtom drevených lávok v celom raji. Dolina je nádherná a zaskočí Vás hneď tromi vodopádmi v úvode, cez dva z nich vedú spomínané lávky. Nasleduje…nič. Po troch vodopádoch často medzi potokom končíš a dúfaš, že ponožky nezmočíš. Zvyšok roklinky by bol príjemný, keďže vedie medzi širšími skalami a ponúka rôzne spektrum scenérii, no približne od polovice začína nepríjemné stúpanie exponenciálneho charakteru, ktoré vyústi do nepríjemného výstupu na záver Suchej Belej. V prípade, že ťa toto stúpanie neodradí, roklinu si určite užiješ a v prípade, že sa bojíš výšok je táto roklina určená pre teba, keďže rebrík vedúci cez Machov vodopád nie je extra vysoký.
📍 Čingov
Ferrata HZS Kyseľ
Ferratu nechám na zvážení každého osobitne. Princíp ferraty je jednoduchý – ide o úzky priechod v roklinke, kde sa nezmestia klasické veľké vstupy. Takže výsledok je, že stojíte na menších klzkých vstupoch a niekde pri hrudi sa nachádza istiace lano, za ktoré sa držíte. Najlepšie, keď sa dáte do počupu tak, aby ste mali ruky vystreté a pohybovať sa do strany. Takýmto spôsobom prejdete aj užšie časti ferraty.
Vodopády sú tu tri, ale skôr idete po vstupoch nad nimi, čo robí z tejto ferraty neopísateľný adrenalínový zážitok. Samozrejme rebríky tu sú tak isto a jeden pekelne dlhý, áno uhádol si, práve ten cez Obrovský vodopád, ktorý neviem síce koľko meria, ale je obrovský.
Ako vznikla ferrata
Táto ferrata má toho za sebou viac, ako by sa mohlo zdať. 17. júla v roku 1976 sa na Podlesku odohrával pravidelný zraz turistov SNP. Zrovna vtedy vypukol v doline Kyseľ požiar a uzavrel túto roklinu na 40 rokov. Počasie bolo vtedy extrémne suché, čo ako už vieme bola aj jedna z príčin, prečo nastal tak rozsiahly požiar v Českom Švajčiarsku.
HZS a jej členovia, ktorí túto ferratu obnovili a podľa ktorej aj nesie názov hovorili, že bolo obzvlášť náročné túto ferratu obnoviť, keďže všetko si museli do tejto rokliny vyniesť. A že ten nástup z Čingova tiež stojí za to.
Ferrata HZS Kyseľ je kvôli ochrane tamojšej prírody, prístupná od 15.6- 31.10 a keďže je tento časový úsek taký krátky, určite ho treba využiť.
V prípade, že idete takéto niečo vyskúšať po prvýkrát, môžete si ferratový set požičať dolu v požičovni. Povinná výzbroj je určite aj prilba a predovšetkým rukavice!
V opačnom prípade upozorňujem, že na reťaziach a lanách sa nachádza sem tam hrdza, ktorá je nebezpečná, v prípade poranenia a navyše budú po ferrate Vaše ruky vyzerať ako po veľkej potrebe bez toaleťáku.
📍 Čingov.
Prielom Hornádu
Prielom Hornádu patrí medzi najnavštevovanejšie rokliny. Je priechodný obidvoma smermi a môžeš tu stretnúť zvýšený počet turistov. Keďže priechod nie je moc do kopca, ale jedná sa skôr o rovinu s veľkými vstupmi nad riekou Hornád, je táto túra veľmi zážitková a tešia sa z nej najmä detské ratolesti. Preto tu stretneš veľa rodiniek, ale veľké plus je, že sa tu nachádza veľmi málo nepriechodných miest a v 90% prípadov sa viete obísť (buď je pred takýmto miestom vybudovaná lavička alebo iný oddych).
Prielom Hornádu som použil na vrátenie sa k môjmu motorovému tátošovi, ale túto variantu neodporúčam, keďže si potom nevychutnáte zážitkové exponované úseky nad hornádom, ale budete sa ponáhľať zbytočne k autu. Najlepšia varianta je ísť túto trasu z Trstenného potoka, po ceste vybehnúť Kláštorskú roklinu, automat ti vypľuje jedno orosené a po žltej značke sa vrátiť. Pokračovať až k Hrdlu Hornádu a nazad rovnako bez Kláštorskej rokliny alebo po žltej značke cez Zelenú horu.
Ak by ste chceli mať zážitok z celej rokliny, odporúčam ísť túto trasu z pod Tomášovského výhľadu až k Hrdlu Hornádu a absolvovať túto cestu ako náučný chodník. V tejto vyriante budete mať dlhší nástup od auta.
📍 pri variante 1 vstup do Slovenského raja pri Letanovskom mlyne – neplatené.
📍 Pri variante 2 – Čingov
Suchá Belá
najprístupnejšiu roklinu. To je zároveň aj najväčší problém tejto roklinky. Sú dve možnosti ako prejsť túto trasu.
- Vstaneš o 9:00, dáš si klobásku na raňajočky a dopravíš sa niečo po 10:00 do Podlesku. Na Kláštorisku stretneš zvyšok svojej partie, ktorá išla v ten deň Malý Kyseľ a na otázku, ako sa išlo odpovieš „no, čakal som a čakal“.
- Druhá možnosť je, že frajerku vykopeš z postele za pomoci vody z potoka a 7:00 začínate nastupovať do Suchej Belej. Návod pre ženy je rovnaký s tým rozdielom, že do toho potoka je nutno namočiť nohavičky a hodiť mu ich na tvár. V momente, ako vyskočí z postele pripravený na akciu, môžete vyraziť.
Druhá možnosť Vám zaručí, že v rokline budete spolu s minimálnym počtom účastníkov, keďže je veľmi frekventovaná.
V Suchej Belej nájdeš 4 rôzne vodopády, každý je originálny niečím iným. Okienkový vodopád má na vrchole dieru v skale, v ktorej sa môžeš odfotiť. Korytový vodopád je napríklad veľmi panoramatický. Približne 2,7 km od začiatku, je najdlhší úsek s vstupmi, aký som v Slovenskom raji videl. V polovici som to musel z toľkej nádhery trošku predýchať a urobiť si prestávku. Suchú Belú by som v Slovenskom raji určite nevynechal, vodopády tu nie sú zvlášť vysoké, ale nádherné a rozmanité, príroda tu prekypuje fantáziou na každom kroku a v niektorých úsekoch, sa roklinka zužuje z každej časti skalným masívom, čo pôsobí impozantne svojou výškou.
📍 Podlesok
Veľký Sokol
Na záver to najlepšie alebo aj môj osobný víťaz kategórie Miss roklinka. Veľký Sokol je najdlhšia roklina v tomto raji, jedná sa o 5,5 km prírodnej nádhery. Napriek tomu, že v tejto roklinke nájdeš iba dva vodopády – Malý a Veľký ( to je ako ponuka čapovaného na dedine), je táto roklina čarovná vyvrátenými stromami, ktoré sú obrastené machom a pri prechode sa cítiš ako v dobrodružnej rozprávke. Ostatne, tie dva vodopády sú plnohodnotné, keďže na nich je dokonalý výhľad z položených rebríkov. A kde nie je rebrík tam nájdeš drevené schodíky alebo lávky v celkom dobrom stave. V tejto rokline momentálne prebieha renovácia, takže ak sa sem vyberiete niekedy na jeseň 2024, táto trasa by už mala byť sprístupnená.
📍Píla alebo na Blajzloch – neplatené
Ako je to s parkovaním?📍
Parkovanie nájdeš na 5 miestach:
- Čingov,
- Píla
- Podlesok
- Na Blajzloch – neplatené
- Letanovský mlyn – neplatené
Na každom parkovisku sa platí podobne, a to je 5 EUR/deň. Prípadne viac info sa dozvieš na oficiálnej stránke Slovenského raja. Parkoviská na Blajzloch a pri Letanovskom mlyne sú oficiálne a neplatené.
Vstupné 💸
Vstupné sa mení v závislosti od roklinky a ročného obdobia, nebude to viac ako 4 EUR, ale pred vstupom je dobré mrknúť na stránkuvstupného.
Fotograf z lesa 