Prečo sa oplatí vydať do Polonín?
Národný Park Poloniny je najmenej navštevovaným parkom na Slovensku, vďaka čomu je najmenej znečistený a najdivokejší, čo sa týka zvierat alebo sem tam aj porastu na turistických chodníkoch. Tento park sa vďaka jedinečným lesom a ohrozeným druhov vtáctva, zaraďuje napríklad do sústavy chránených uzémii Natura 2000 alebo svetového dedičstva UNESCO. To, že sa sem oplatí vydať si zistil v predošlom článku. A tu je menší návod a pár tipov kadiaľ ísť a čo sa oplatí navštíviť.
Z Novej Sedlice na trojmedzie
Po červenej turistickej značke až na trojmedzie. Jedna z najpopulárenejších ciest na Kremenec. Cez temný vŕšok, za ním lávkou cez potok a lesom až k hranici, ktorú neradno prekračovať na týchto miestach. Na trase dlhej 9,6 km zažiješ nezávideniahodné stúpanie 990 m.
Cestu začneš v Novej Sedlici na Parkovisku, po lesných cestách používaných na zvážanie dreva. Prvé menšie stúpanie na rozohriatie bude na Temný Vŕšok. Názov neklame…je to v zákryte lesa takže tam nie je ani vidu ani slychu. Navyše sa tam dočítaš, že na tomto vŕšku sa nachádza svorka vlkov takže rýchlo pokračujeme ďalej.
To, čo si si vyšlapal si teraz zídeš a ocitneš sa v doline vlhkej, tmavej, s mostom cez potok. Je tu ticho a ty očakávaš už len príchod medveďa. Ale stojí za to, túto dolinku vidieť, je veľmi rozmanitá svojou biodiverzitou a zmiešaným lesom. Pokračujeme cez Stužickú rieku (nedaj sa mýliť názvom, ide o malebný potok). A tu začína hlavná časť stúpania na Kremenec. Na 3,5 km tu zažiješ 544 výškových metrov, lesným chodníčkom, ktorý ťa zavedie až na na hranicu odkiaľ uvidíš tvoj cieľ. Po hranici sa dostaneš k tomuto trojmedziu.
Cesta naspäť vedie cez hrebeň, ktorý je z väčšej časti lesnatý, ale po ceste je približne 8 lúk, na ktorých uvidíš celé Poloniny. Finále sa nachádza na Jarabej skale, kde soudruzi postavili vyhliadku na Slovenskú stranu, za čo sme im neskonale vďační. Za touto skalou odbočíš na zelenú trasu, kde začne veľké klesanie. V prvej tretine nájdeš tabuľku s upozornením na zvýšený výskyt medveďa.
Nevýhodou tejto trasy je to, že dolinou ktorou stúpaš na vrchol a aj ktorou zostupuješ, sú vlhké a temnejšie, ideálne pre výskyt medveďa, takže odporúčam ísť túto trasu v skupine a zobrať aspoň medvedí sprej.
Z Runinej na Pľašu
Turistika ideálna na pol dňa. Končíš na mieste, na ktorom aj začínaš. Chránené územie Pľaša je ako stvorené pre jedinečné výhľady na poľskú stranu a s trochou šťastia alebo ak vyrazíš v skorých ranných hodinách, uvidíš nad hrebeňom aj dravca, ako si loví nejakú tú myšku. Hlavné stúpanie je na trase 3,8 km so stúpaním 544 m.
V Runinej sa dá zaparkovať auto priamo pri „informačnom bode, ktorý ťa informuje maximálne o tom, že tam je. Po zelenej trase sa vydáš smerom na Ďurkovec. Zo začiatku sa jedná opäť o cestu pre drevorubačov, ale po tom sa z nej odpájaš a smeruješ do doliny, kde sa s istotou medveď nachádza. No našťastie cesta nepokračuje dolinou, ale odbáča na jej hrebeň a ide do prudkého stúpania. Na 2, 8 km zažiješ 454 m stúpanie, ktoré rastie exponenciálne pre tvoju radosť.
Dorazíš na Ďurkovec, kde sú prvé výhľady na Runinú za odmenu a pokračuješ lesom na Pľašu, kde už nie je veľké stúpanie. Naspäť ideš rovnako, na túto turistiku odporúčam paličky na koľko pôvodné stúpanie sa zmení na klesanie (prekvapivo) a pre tvoje kolená to bude jedna radosť toto zažiť.
Z Przełęcz Wyżna na Osadzki Wierch
Ak by či to podľa nadpisu nebolo jasné, jedná sa o turistiku z Poľska. Toto vyzerá byť najpopulárnejšia turistika z Poľskej strany, súdiac podľa počtu ľudí, ktorí sa na tejto trase nachádzali v piatok poobede. Po ceste je chatka Puchatka s pivkom na osvieženie a po 2,5 km a iba 353 m stúpania sa ti otvoria výhľady na kompletnú Poľskú stranu Polonín.
Zaparkuješ autom na platenom parkovisku tesne pod žltou značkou. Mladé slečny si ťa navedú na správne miesto a už ideš na vec 😉
Po žltej značke stúpaš strmým svahom až na vrchol ku chatke, kde si oddýchneš a už tu sa otvárajú prvé výhľady. Tento hrebeň je nezalesnený takže tie výhľady naozaj stoja za to. Turistika pokračuje viac menej po rovine – na pravo holý kopec a na ľavo výhľady. Záver na Osadzki Wierch je grandiózny vďaka schodom do Mordoru. Niesú také strmé, ale miestami to z diaľky tak vyzerá.
Odtiaľto si môžeš odfotiť chatu Puchatku a vydať sa naspäť do Hobbitieho kraja. Túra je tak na poobede cez leto a chce to opaľovací krém.
Výstup na Smerek
Táto cesta vedie na ten istý hrebeň, lenže z presne z opačnej strany.
Opäť nechávame auto na parkovisku tesne pod začiatkom. Po červenej značke, ktorá nás dovedie k výpalníkovi za oknom, tento ťa do útrob tohto vrcholu nepustí bez výpalného z tvojej výplaty. Bude ťa to stáť 2,15 eur za osobu alebo musíš vedieť rýchlo utekať.
Stúpanie bude na 4,3 km 593 m. Cesta vedie lesom po upravenom chodníku, so zábradlím, schodíkmi až k altánku, kde sa z ničoho nič zrodí zelená značka. Tá ťa spolu s červenou vyvedie z lesa na hrebeň s výhľadom a pomedzi vysoké trávy pokračuješ až na vrchol. Nachádzaš sa na druhom najvyššom bode celého hrebeňa, naspäť chodia turisti väčšinou tou istou cestou alebo to dáš na frajera po čiernej cez chatku Bacówka a spravíš väčší okruh. Tu je ale nevýhoda, že veľkú časť pôjdeš po asfaltovej ceste popri autách a tam pri otázke kto z koho je odpoveď jasná.
Na Kremenec z poľskej strany
Tu máme možnosť dvoch variant, prvá ide z parkoviska Przełęczy Wyżnej a druhá z dedinky Brzegi Górne. Cesty sú výškovým prevýšením veľmi podobné, ale druhá varianta je o niečo dlhšia.
Ja som zvolil prvú variantu (áno píšem prvá, pretože sa mi nechce písať poľský názov s klikyhákmi na písmenkách viac krát). Kúsok lesom po žltej značke, tá zájde ďalej do „vnútrozemia polonín“ a po stúpaní 275 m na trase 2, 2 km sa dostaneš na hrebeň. Odtiaľ už Kremenec uvidíš aj keď nemáš ani tucha, ktorý je to kopec. Zábava začína na ceste o dĺžke 6, 1 km, ktorá ťa vedie hrebeňom cez Poľsko ukrajinskú hranicu až k trojmedziu. Naspäť by som zvolil tú istú cestu alebo prespať na útulni Čierťaž. Je to bezpečné a odskúšané (odporúča 10/10 medveďov).
Variant okruhu
Táto túra sa dá ísť aj ako okruh dedinky Wetlina cez Jarabiu skalu až na trojmedzie a odtiaľ zelenou značkou do Wetliny naspäť. Ale tento okruh je trošku náročnejší už na začiatku, keďže žltá značka vedie cez minimálne jeden vrchol, kým ťa to dovedie na hrebeň a celý okruh má 28 km.
Parkovanie
Na poľskej strane sa parkuje bez problémov, keďže je tam turizmus plne rozvinutý a parkoviská sú takmer v každej dedinke. Ceny sa nelíšia takmer na žiadnom parkovisku, vždy sa platí 5 EUR/deň.
Na Slovenskej strane ak parkuješ v Runinej alebo Novej Sedlici, bude to koštovať 7 EUR/deň cez aplikáciu, alebo formou SMS.
Kde sa zastaviť?
V rámci okolia som navštívil zopár miest, ktoré by bolo škoda prehliadnuť a nižšie ti pridávam pár tipov.
- Przymiarki – neďaleko od hlavného ťahu, romantické miesto s nádherným výhľadom, ktoré u mňa je určite na prvom mieste. Ideálne na západ slnka a po ceste máš aj drevený kostolík hneď pri ceste ako stvorený pre fotku. Ako som odpozoroval, chodia sem domáci voziť sa na buginách a baliť čajky. Aj napriek tomu ide o obrovskú vyvýšenú lúku, ktorá má svoje kúzlo. A ak by ťa to náhodou nezaujalo tak stále sú tam tie čajky 😉
- Cmentarz greckokatolicki w Brzegach Górnych – nie neprepol som sa do poľštiny… V dedinke Berzi Górne sa nachádza bývalý židovský cintorín, ktorý slúži ako pamiatka na obete druhej svetovej vojny. Dnes už táto obec slúži skôr turistom, ale kedysi sa jednalo o obývanú dedinku, ktorá bola počas druhej svetovej vojny deportovaná. Dodnes tento cintorín zostal zachovaný. Takýchto cintorínov je možné v tejto oblasti nájsť viacero. Sú atraktívne práve preto, pretože sa nachádzajú najčastejšie v hlbšom v lese a tým majú úplne odlišnú atmosféru.
- Na slovenskej strane v dedinke Ladomírová je drevený kostolík postavený v roku 1742 a renovovaný v roku 1946, keďže za druhej svetovej vojny bol mierne zničený. Tento chrám je zapísaný v UNESCO a určite sa ho oplatí vidieť, keďže je zasadený v nádhernom prostredí pod Lipou, ktorú zasadili zrejme znova, keďže tá pôvodná spadla v roku 1957 po búrke rovno na zvonicu.
Fotograf z lesa 