Druhú polovicu týždňa sme strávili na západnej časti ostrova, kde sme mali veľa plánov ale ako to tak býva, menej času. 5. deň sme začali v okolí Termini Imerese, čo je presne v polovici ostrova a je zaujímavé ako sme sa tam dostali.
Po výstupe na Etnu sme sa rozhodli čo najrýchlejšie dostať sa do Trapani a šoférovať teda do neskorej noci. V pláne bolo prespať niekde na pol ceste (čo sa v podstate podarilo, len inak ako sme čakali, keďže prespanie malo byť štýlom lowcost). Počasie s nami úplne nesúhlasilo a tak sme skončili v polke ostrova, bez ubytovania a plánu kde prespíme. Nakoniec sa v okolí Termini Imerese štastím v nešťastí podarilo nájsť nonstop hotel (nie taký ako si myslíš), kde recepčný na otázku či vie trošku po anglicky pokýval rukou, že niečo málo hej. Hneď na to som zistil, že niečo málo sú číslovky a aj tie som musel ukazovať prstami.
TIP: Na sicílii s angličtionou moc nepochodíš, my sme bohužiaľ neboli lingvisticky vyzbrojený inou rečou, a tak stačili nohy a ruky. Teda nepočítaj moc že si pokecáš s miestnymi, keďže ani v službách pre turistov tá angličtina nie je dokonalá. Za celý výlet sme narazili na jedného čašníka, ktorý hovoril, že v Taliansku majú Sicilčania úplne rovnaký problém, keďže rozprávajú po Sicilsky, čo zvyšok Talianska nie.
Po prenocovaní sme sa vydali smer Trapani keďže mal byť daždivý deň tak sme ho chceli stráviť v meste. V pláne bolo sa dostať na jeden z ostrovov na najzápadnejšej časti ostrova – Favignana, Isola di Levanzo alebo Isolla di Marettimo. Tento plán trošku nevyšiel, keďže časy odchodov lodí nám úplne nesedeli. Predsa len náš cieľ bol liezť po skalách hneď na druhý deň a pre tieto ostrovy si treba vyhradiť aspoň dva dni na jeden ostrov.
Najdrahšia cesta bola na najvzdialenejší ostrov samozrejme a ceny sa pohybovali od 25 EUR do 35 EUR tam aj naspäť.
TIP: Ak chceš prejsť celú Sicíliu či už z Trapani alebo z Catánie, môžeš použiť severnú cestu alebo južnú. Na každej ceste máš samozrejme niečo zaujímavé lenže pri tej severnej pripočítaj k navigácii hodinu navyše, keďže navigácia nepočíta s obmedzeniami a Taliani sú čo sa týka tejto „diaľnice“ celkom pankáči. Teda namiesto 130 km/h najvyššej povolenej rýchlosti je tam 100 km/h.
Čo môžeš robiť v Trapani počas upršaného dňa?
Prvé, čo mi napadne je samozrejme reštaurácia, ktorú by som rád vyzdvihol. Pizzeria Stefy sa nachádza blízko centra Trapani. Ide o rodinný podnik, čo sme sa dozvedeli hneď po objednaní cestovín od čašníčky, ktorá zmienila, že dnes ich varila jej maminka. Neskôr, keď nemala objednávky, usadila sa k stolu vedľa nás a pozorovala telenovelu spolu s hosťami, ktorí boli prevažne miestny takže ak hľadáte typický lokálny podnik, toto miesto je pre vás. Sedenie má spravené táto reštaurácia vonku s krytou terasou a keďže bol marec, medzi stolmi boli horáky, ktoré spríjemňovali atmosféru. K jedlu nebolo čo dodať, všetko bolo na jednotku okorenené a či už si dáte cestoviny alebo pizzu ani jedným nič nepokazíte. Pre pravý zážitok si môžeš objednať meiste pivo Messina – je to jedno z typických Talianskych pív, ľahké a ideálne do tepla. Toto pivo ľahko iba chutí ale alkoholu má dostatok, takže pozor na to aby nespravilo teba ľahkým.
Trapani má takisto nádherné centrum – ulica nesie názov Via Giovanni Battista Fardella. Sem sa dá posadiť do jednej z kaviarní uprostred upršaného dňa alebo poprechádzať sa po módnych obchodoch, ktorých je na tejto ulici viac než dostatok. Našli sme tu napríklad najmenšiu predajňu Suzuki akú som kedy videl:
Alebo pre tých, ktorí sa v čase najväčšej slávy chytili „investičnej príležitosti“, môžete sa pozrieť na tento malý obchodík menom Gamestop, ktorý nájdete rovnako na tejto ulici. Toto je skôr atrakcia pre tých, ktorí sa venujú finančným trhom a zažili rast meme akcií v roku 2021.
Pre aktívnejších tu mám posledný tip. Na najzápadnejšej časti mesta nájdeš dlhé mólo a prístav. V okolí je veľa historických miest, ktoré sa určite oplatí vidieť.
Na konci móla nájdeš starú, ale zachovalú vilu známu ako Villino Nasi.
Tú chceli občania podarovať bývalému ministrovi Nunziovi Nasimu v roku 1898. V roku 1913 architekt Francesco La Grassa dostaval schodisko a druhé podlažie. Dnes táto vila patrí mestu Trapani.
Na druhej strane môžeš vidieť bývalú nemocnicu z 19. Storočia. Z diaľky to pôsobí ako väzenie, čo zase tak ďaleko od pravdy nemá… Nemocnica slúžila pre pacientov, ktorí boli postihnutí prenositeľnými nákazlivými chorobami, ktoré v tej dobe ešte neboli definované.
Ak by si ale z tohto miesta mal depresiu (a nedivil by som sa), pohľad na maják v diaľke ti zlepší náladu, obzvlášť ak sa budeš na tomto mieste nachádzať v čase, keď zapadá slnko.
Po tomto výhľade sa môžeš prejsť na promenáde Viale Regina Elena, kde nájdeš morské plody na obed, výboroné kaviarne (keďže v Taliansku je dobrá káva ešte aj na pumpe), nejakú tú zmrzlinu a keby si mal chuť na dobrodružstvo tak kolotoče….tam nenájdeš, zase odtiaľ potiaľ.
Fotograf z lesa 